Domov som prišla okolo jednástej v noci. Potichu som otvorila dvere a nakukla dnu. V byte bola tma ako v pytli. Vošla som dnu a potichu sa vydala do izby. "Vítam ťa doma, Kira." začula som za sebou. Zrazu sa rozavietilo svetlo v kuchyni. Ja som sa pomali otočila a za sebou uvidela naštvaného otca. "Ahoj." povedala som neisto. "Ako bolo na koncerte?" spýtal sa otec naštvane. Sprva som sa zarazila, lebo som nechápala ako to mohol zistiť, ale potom ma napadlo, že mu to mama musela povedať. "Okamžite vypadni do svojej izby. A opováž sa odtiaľ vísť." zakričal na mňa otec. Ja som len pretočila oči a odišla do svojej izby. Zabuchla som dvere a zamkla ich. Hodila som veci na stôl a hodila sa na postel. Ani som neumila. Po chvíli rozmýšľania som nakoniec zaspala. Zobudila som sa až okolo desiatej ráno. Hrozne ma bolela hlava, akoby som včera vypila neviem aké množstvo chlastu.  Opatrne som sa postavila a odšuchtala sa k dverám. Potichu som ich otvorila a potichu došla do kúpeľne. V byte bolo znova podozrivé ticho. Vyzeralo to, akoby rodičia niekam šli. Vydýchla som si a zamkla za sebou dvere kúpeľne. Všetko som zo seba zhodila a pozrela sa do zrkadla. Po očami som mala fakt veľké fialové kruhy. Po dlhej chvíli som sa nakoniec spamätala, pustila som do umývadla studenú vodu a opláchla si tvár. Potom som si vyčistila zuby a vliezla si do vane.  Pustila som na seba vodu a vykonala očistu. Keď som bola umytá,oblečená a najedená, odišla som do svojej izby a vytiahla som si domácu úlohu, ktorú sa mi nechcelo robiť. Síce to trvalo 2 hodiny, ale nakoniec som ju ako tak spravila. Potom som sa začala učiť a vôbec som si nevšimla, že prišli rodičia. Ešte som chvíľu trčala na učebnicou chémie a nakoniec som to vzdala. Vyšla som z izby a išla som si zobrať niečo na jesť. Snažila som sa nevšímať otcov naštvaný pohľad. Ja som sa len milo usmiala a odišla do svojej izby.