Ráno som sa zoudila na hrkotanie popelníc. Okamžite som sa pozrela na hodinky. Bolo 12 hodín. " A kurva, ja som zaspala." povedala som si sama pre seba. Rýchlo som zchmatla mobil a už, už som šla volať mame. Lenže keď som sa pozrela na dátum, tak mi odľahlo. Našťastie bola sobota a ja som sa nemusla stresovať. Lenivo som sa došuchtala do kuchyne a vytiahla si z ladničky konzervu z tuniakom. Otvorila som ju a tuniaka vyklopila do malej myštičky. Zo šuflíka som vytiahla lyžičku a odšuchtala sa do izby. Sadla som si na postel a začala sa ládovať tuniakom. Neprítomne som pozerala na stôl a rozmýšľala nad tým čo sa stalo dnes v noci. Netrvalo dlho a ja som všetko zjedla. Ešte chviľu som len tak sedela no nakoniec som sa postavila a odišla do kuchyne. Misku som postavila do drezu a utekala do som kúpeľne a rýchlo sa umyla(na zuby som sa vysrala.Keď tak si dám žuvačku, aby mi nesmrdelo z huby). Potom som sa odšuchtala do izby a zobrala do ruky mobil. Vytočila som Lujzine číslo. Tám mi to samozrejme okamžite zdvihla.

"Ideš von?"spýtala som sa.

"Sorry ale nie. Dostala som dajakú virózu." povedala smutno.

"Aha tak nič." povedala som sklamane.

"Nebuď smutná. A čo tak si vyraziť z Andym?" ozvala sa Lujza.

"Jasné. Aby si ma mohla potom otravovať. To by sa ti tak páčilo, že. A inak, nechceš si zavolať Asha, aby ťa s tej virózy vyliečil." poškádlila som prezmenu ja Lujzu.

"Ty radšej drž hubu. Ja som sa s Andym nebozkávala." povedala naštvane Lujza.

"Jasné už som ticho. Tak skoré uzdravenie." povedala som  tipla hovor.

Položila som mobil na stôl a hodila sa na postel. Rozmýšľala som na tým, či Andy našiel ten papierik s mojim telefónym číslom. Stále som sa pozerala do steny a vôbec nič nevnímala. Možno to čo sa medzi mnou a Andym stalo, možno sa to Andyho dotklo a už ma v živote nechce vidieť.

Andy

Od tej našej mini hádky som sa s chalanmi nebavil. Hlavne s Ashom, ktorý sa mi radšej vyhýbal. Dnes som bol znova zavretý v izbe a hypnotizoval svoj mobil. Rozmýšlal som či Kire zavolám, alebo sa na to radšej vykašlem. Asi po 15 minutách som to vzdal. Zchmatol som mobil zo stolu a vytočil Kirino číslo. Prvé zazvonenie,druhé,tretie....až sa ozvalo desiate zazvonenie.Už som to chcel vzdať, lenže zrazu sa ozvalo: "Haló?"

"Kira si to ty?" ozval som sa okamžite.

"Andy? Ja...ja..ja som nečakala, že zavoláš?" povedala rozpačito.

Pousmial som sa a po chvíli povedal: "Nechcela by si niekam ísť? No pokiaľ nemáš niečo v pláne z Lujzov."

Odrazu nastalo neznesiteľné ticho.

"Kira si tam?" povedal som.

"Oooo áno som. Já...len som rozmýšľala."

"No a?" povedal som nedočkavo.

"No a pôjdem. Aj tak nemám čo robiť, lebo Lujza je chorá." povedala nakoniec.

"Okej, tak o druhej pred tvojim domom." povedal som nakoniec.

"Okej." povedala Kira tipla hovor.

Hodil som mobil vedľa seba a lahol si. Pozeral som do steny a vybavil si Kirinu tvár. "Môžem hádať. Volal si s Kirou." povedal Ash. Ja som sa zdvihol a pozrel sa naňho. "No a? Máš s tým problém?" povedal som. "No ani neviem." povedal a šibalsky sa usmial. "Vieš čo radšej drž hubu. Je mi nadovšetko jasné, že letíš po Lujze." povedal som napokon. "Ty vtipkuješ, že?" povedal Ash naštvane. "Nie nevtipkujem." povedal som sebaisto. Ash sa na mňa naštvane pozreal. Ja som mu pohľad opätoval. Potom som sa na neho ironicky usmial a obišiel ho. "Pokiaľ po mne budete niečo chceť, tak máte smolu. Nebudem tu." povedal som a zabuchol za sebou dvere apartmánu.