Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

19.kapitola

Kira

Lujza sa zo včerajšieho rozhovoru spamätávala veeeeeľmi dlho.Celú noc mi vyvoláva a dokala sa pýtala to isté. Keď už bola asi tak jedna hodina ráno, tak som vypla zvuk a mobil hodila na druhú stranu izby. Zababušila som sa pod perinu a zavrela oči. Netrvalo dlho a spala som ako zabitá. Lenže netrvalo dlho a zobudil ma dajaký zvuk. Rožla som malú lampičku, ktorá bola zavesená na malej poličke s kvetmi.Pozrela som sa na budík a zistila som, že sú 3 hodiny ráno. Zrazu niečo z rachotom spadlo na zem. Okamžite som odhodila perinu a potichu som sa prikradla k dverám. Zohla som sa a pozrela sa kľúčovou dierkou do prázdnej chodby. Naraz sa rozsvietilo svetlo a ja som si všimla dajaký pohyb. Zprva som si myslela, že je to mama, ale spomenula som si, že dnes išla s kamrátmi na nejakú žúrku. Ešte chvíľu som pozorovala prázdnu chodbu, keď v tom sa uprostred chodby objavila dajaký človek. Mal čierne rifle a čierne tričko, Cez hlavu mal natiahnutú lyžiarsku kuklu. Podľa postavy by som typovala, že to bol asi tak 40-ročný muž. Rozhodne otec to byť  nemohol. Naraz sa otočil k mojej izbe a skúmavo si prezeral moje dvere. Asi tušil, že nie je tu sám. Opatrne podišiel k mojim dverám. Ja som sa rýchlo postavila a natlaila sa do rohu izby. Začula som ako sa opatrne začal šúchať po dverách smerom dole. Zo zatajeným dycho som čakala o sa bude diať. Naraz sa kľúčka pohla smerom dole a dvere sa začali pomaly otvárať. Ja som sa rýchlo natlačila za ne, aby ma nazbadal. Ten chlapík vstúpil do vnútra a rozhliadol sa okolo seba. Keď zistil, že tu nikto nie je podišiel k mojmu stolu. Pozrel sa na môj novučičký počítač a už, už sa ho chcel zmocniť. Vtedy som urobil niečo čo by nikto nespravil. Višla som zo svojho úkrytu a stúpla si pre neho. "Dotkneš sa toho notebooku a ja i rozmlátim hubu." povedala som seba isto. Ten chlapík odtrhol zrak od stola a skúmavo si ma prezrel. Z jeho pohľadu bolo jasné, že sa každú chvíľu na mňa vrhne. Pomaličky ku mne podišiel, akoby ma nechcel vyľakať. Ja som sa len zaškerila. Už, už načahoval ruku a v jeho očiach sa zaiskrilo. Lenže ja som mala iný plán. Keď jeho ruka bola pri okamžite som ju schytila a voľnou rokou som mu vrazila do brucha. On sa okamžite z revom složil na zem. Ja som sa na neho zaškerila a okamžite bežala pre svoj mobil. Zodvihla som ho a vytočila číslo na policiu. Za 5 minút už toho chlapíka odvážali preč. Ja som len v duchu pousmiala a vrátila sa naspäť do bytu. Poriadne som zamkla dvere a vrátila sa do izby. Mobil som položila na stôl a hodila sa na postel. Zobrala som perinu a hodila si ju cez hlavu. Po chvíli som spokojne zaspala.

Rozhodla som sa, že ešte dnes pridám dalšiu časť. Ale neviem kedy. Asi podľa toho, ako sa mi bude chceť.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro