Andy

Ja ich tak neznášam. Občas mám chuť chlanov roztrhnúť. Stále do mňa rýpu kvôli Kire. Nechápem čo je na tom, že sa mi páči. Ja sa do ich frajeriek nestarám. Najviac sa do toho všetkého sere Ash, ktorý ma zrejme vyhliadnutú Kirinu kamošku Lujzu. Ja ho tiež stále neotravujem otázkami typu: "Kedy ju konečne zobereš na rande?" alebo "Kedy s ňou mieniš chodiť?" Ako hovorím, začína ma to fakt otravovať. "No tak Andy, nebuď nasraný. Je to len taká sranda." povedal Jinxx a hodil sa vedľa mňa na pohovku. "Bože môj. Čo ste nepochopili na slovno spojení 'strčte sa do riti'." povedal som náštvane a chystal sa na odchod. "Andy toto je fakt len sranda, tak to tak neber." povedal Jinxx. "Kurva, môžte ma všetci nechať." zvrieskol som na celú izbu. Chalani sa na mňa udivene pozreli. "Andy mi..." nestihol dokončiť CC, lebo som naňho vyštekol: "Nechajte ma na pokoji, jasné. Keď vás to prejde tak sa potom ozvite." Podišiel som k dverám apartmánu a prudko ich otvoril. Višiel som von a prudko ich zabuchol. Idioti. To sú taky idioti. Ja ich tak neznášam. nadával som v duchu. Potreboval som niekam vypadnúť. A jediné miesto, ktoré ma napadlo bola Kirina škola. Keď som sa tam konečne dotrepal, bol akurát čas na to, aby Kira a Lujza šli domov. Čakal som asi 10 minút. A keď som to už chcel vzdať, niekto ma schytil za ruku a odtiahol za roh školy. "Héj čo je?" povedal som naštvane. "Čo tu robíš? Ty ma snáď sleduješ." povedala Kira namosúrene. "Uf. Už som si myslel, že si nejaký tupec, ktorý si chcel vyskúšať svoju silu na mne." povedal som. "Kira kdesi?" začul som Lujzin hlas. Zrazu sa objavila u rohu a pozrela sa naším smerom. "A ty tu čo robíš?" povedala a naštvane sa na mňa pozrela. "Hou, hou. Myslel som, že sme kamoši." povedal som prekvapene. Kira a Lujza sa na seba pozreli a šibalsky sa usmiali. Obidve ku mne podišli a každá ma chytila za jednu ruku a začali ma tiahnuť ku bráne a von. "Héj. Čo robíte?" povedal som naštvane. "Ale vôbec nič." povedala Lujza ironicky. Mal som také tušenie, že tie dve majú dačo zaľubom. Pod dlhej 'chôdzi', sme dorazili pred nejaký dom. "Otázka. Čo sa to tu deje?" povedal som. Baby si vemenili spiklenecké pohľady a Kira sa zrazu stratila v dome. Ja som sa pozrel na Lujzu, ktorá o pár krokov ustúpila. Ja som sa spýtavo na ňu pozrel. Zrazu sa mi na hlave rozpleskla voda. Lujza sa hneď rozrehotala na plné hrdlo. Lenže jej škodoradosť netrvala dlho, lebo aj jej na hlave skončil balónik napustený vodou. "Čo robíš? Dohodli sme sa len na ňom." zakričala a prstom ukázala na mňa. "Prepáč. Ja som si to nemohla odpustiť." zakričala z hora Kira. Lujza ešte niečo povedala a potom zobrala zo zeme tašku a niekam odišla. Stál som tam o samote asi tak 5 minút. Zrazu sa otvorili vchodové dvere a v nich stála Kira a uprene sa na mňa pozerala. "Poď dnu. Mal by si sa usušiť." povedala a otočila sa mi chrbtom. Ja som sa len poslušne vidal za ňou.