O DVA DNI NESKÔR

Sedela som na hodine matematiky, spolu s ostatnými mojimi priateľmi. Učiteľ chcel vyvolať nejakého študenta, tak napokon vyvolal Lydiu. Myslela som, že bude písať príklad, ale ona začala niečo písať po celej tabuli, nevedela som rozlúštiť čo to je. Lydia vyzerala ako keby ju niekto ovládal. Keď skončila, chvíľu stála na mieste, kým na ňu zvolal učiteľ a ona sa prebrala.

Nechápavo sa pozerala na nás a keď jej učiteľ vysvetlil čo to napísala, tak sa pozrela aj na tabuľu. Bola vystrašená a nechápala čo sa to stalo. Na tabuli boli nejaké znaky, ktorým som nechápala. Videla som, ako sa Scott a Stiles medzi sebou rozprávajú. Tak som zapla vlčí sluch a počúvala som ich.

,,Tento znak nepoznám, ale určite by ho vedel Derek," povedal Scott a vyzeral nejako rozrušene. Stiles prikývol a Scott si to odfotil do mobilu.

Urobila som to isté. Možno doma budem vedieť niečo nájsť. Nakoniec hodina prešla rýchlo, až som nechápala že už je koniec. Celý deň som sa vyhýbala Stilesovi a Scottovi. Neviem prečo som to robila, asi to je u mňa nejaký inštinkt. Po poslednej hodine som sa vytratila a išla domov. Keď som už bola zatvorená v izbe, otvorila som mobil a pozrela sa na ten znak.

Pripadal mi nejako povedomý, ale nevedela som, kde som ho videla. Možno som ho nevidela, ale len sa na niečo podobá. Neviem ako, ale zacítila som na pleci dotyk rúk. Vyskočila som tak rýchlo, že sa prevrátila stolička a danú osobu som pritlačila k stene. Až vtedy som si uvedomila, že je to Derek, ktorý sa na mňa uškŕňal od ucha k uchu. Pustila som mu krk, kde som mu tlačila a odstúpila som.

,,Čo tu robíš?" spýtala som sa. Derek si začal masírovať krk a odpovedal.

,,Prišiel som za tebou."

,,Prečo za mnou?" Nechápala som a išla si sadnúť, ale zastavili ma jeho ruky, keď mi chytil zápästie. Otočil ma k sebe a pritom som mu narazila do tvrdej hrude. Začalo mi byť nejako teplo vo tvári. Naklonil hlavu k môjmu uchu a zašepkal mi doň.

,,Lebo mám na teba veľkú chuť," hneď na to mi začal bozkávať krk svojimi jemnými perami. Slastne som zatvorila oči a snažila sa nevzdychať. Ale nešlo to. Mala som polootvorené ústa a vychádzali z nich jemné vzdychy.

Cítila som jeho ruky na mojich bokoch, ako nimi pohybuje hore a dolu a dostal sa pod moje tričko. Mal ruky ostré, ale dotýkal sa ma tak jemno, že som pri tom mala zimomriavky. Začal mi vyzliekať tričko, že som ostala pred ním len v podprsenke a nohaviciach. Ale aj tie mi začal vyzliekať. Keď sa vyrovnal, pristúpila som k nemu a dívala som sa mu do očí. Rukami som mu chytila lem trička a vyzliekla mu ho. Normálne by som sa pred ním roztopila, ale nemohla som.

Mal vynikajúco vypracované brušné svaly a ramená. Neodolala som a prešla som rukou od hrude dole ku nohaviciam. Pri mojom dotyku som cítila, ako sa mu zachveli svaly. Mal zatvorené oči, preto som neodolala a dotkla som sa perami jeho hrude. Zanechala som tam mokrý fľak. Ďalší som spravila o niečo nižšie. Neviem odkiaľ prišla tá odvaha, ale nehanbila som sa za to. Akoby to bola pre mňa samozrejmosť.

Keď som sa ho snažila pobozkať, stalo sa niečo veľmi rýchlo. Dvere do mojej izby sa otvorili a medzi nimi stála moja mama, ktorá ich zatvorila hneď, ako si nás všimla. Cítila som, ako mi očervenali líca. Myslím si, že som bola úplne červená ako paradajka. Oprela som sa od hanby o Derekovu hruď.

Mama zakričala spoza dverí: ,,Prepáč, zlatko. Nevedela som, že máme návštevu." A potom som počula už len jej kroky, ktoré smerovali na prízemie.

A to som si myslela, že sme sami doma. Povzdychla som si a pozrela sa na Dereka, ktorý mal na tvári úškrn. A napokon sa začal smiať. Jeho telo sa pod prúdom smiechu triaslo, že som to ani ja nezvládla a smiala sa s ním. Keď sme prestali, Derek sa na mňa pozrel a pristúpil ku mne. Chytil moju tvár do svojich rúk a pobozkal ma. Keď odomňa odstúpil, ešte mi zašepkal: ,,Nabudúce to bude lepšie."

Ešte raz ma pobozkal a potom neviem ako, ale keď som otvorila oči, už ho nebolo. Bolo len otvorené okno cez ktoré išiel studený vzduch. Prešla som k nemu a zatvorila som ho. Musela som sa usmiať. Toto bola krásna chvíľa, ak nepočítam ten trapas. Prešla som si rukou po tvári a obliekla si späť tričko a nohavice.

Ešte stále moje telo brnelo po jeho dotykoch. Musela som sa napomenúť a začala som na internete hľadať niečo ohľadom vlkov. Zabralo mi to veľa času, ale aj tak som nič nenašla. Unavene som si oprela hlavu o dlane. Nečakala som to a hneď na to som zaspala.