Nasledujúce dni boli pre mňa nudné. Veľa času som ostala doma a nič nerobila. To je ten problém, keď sa sťahujem do iného mesta. Nikdy si nenájdem ďalších priateľov, až kým nejdem do školy a tam ich spoznám. Väčšinou to boli dievčatá, ktoré nemali takmer žiadnych priateľov.

Bola som zvedavá ako to zvládnem tu, v Beacon Hills. Bála som sa. Prvý deň školského roka je nudný a profesori nám hovoria čo budeme robiť počas hodín a podobne. Ráno som vstala úplne bez nálady a úsmevu. Ako prvé som spravila hygienické potreby a potom sa obliekla.

Mala som na sebe bielu košeľu a čierne rifle. Moje dlhé hnedé vlasy som si rozpustila na chrbát a kulmou spravila kučery. Nemaľovala som sa, lebo vždy som chcela byť tá od prírody krása, ktorá nepotrebuje chemikálie, aby bola ešte krajšia. Dobre som vedela, že mi nepomôžu.

Na raňajky som zjedla len jablko, nemala som chuť na toasty s džemom, ale nebola by to mama, keby mi nespravila desiatu a zabalila mi ju do tašky. Otec ma odviezol pred školu a potom odišiel do práce. Pozrela som sa na strednú školu Beacon Hills.

Väčšina študentov sa zdržiavalo vonku na trávniku alebo len postávali na chodníku a na dvore. Všetci sa tu poznali a ja som nepoznala nikoho. Ani som tu ešte nebola, ale dobre som vedela, že sa stratím v prvý deň školy. Kráčala som pomedzi študentov a hľadala učebňu 2A. Našla som to samozrejme hneď a vošla som do vnútra. Ešte tu nikto nebol, len pár šprtov, ktorí sa hneď učili z kníh, ktoré mali položené na stole.

Bez povšimnutia som sa prešmykla okolo nich a sadla si do stredného radu v strede. Toto vždy bolo moje miesto. Vybrala som si peračník a zošit na to, aby som zapísala čo budem potrebovať na každú hodinu.

,,Ahoj, ináč zabudol som ti povedať aj moje priezvisko. Som Stilinski. Stiles Stilinski." Podal mi ešte raz ruku. Zasmiala som sa a opätovala som mu stisk.

,,Som Alisha Wilsonová."

,,To ma teší. Takže druháčka? S nami?"

Prikývla som. ,,Presne tak."

Vtedy sa otočil ku Stilesovi hnedovlasy chalan, u ktorého som zacítila tu vôňu.

,,Stiles, nepredstavíš nás?" spýtal sa ho a díval sa na mňa. Stiles sa pozrel naňho a potom na mňa.

,,Scott, to je Alisha Wilsonová. Alisha, Scott McCall."

Kývla som Scottovi hlavou. ,,Ahoj."

Stiles sa späť otočil a niečo si písal do zošita, a vtedy som hneď započula ako niekomu zvoní telefón. Obzerala som sa okolo, ale každý mal telefón na lavici alebo nikto ho nemal v ruke. Vtedy som sa pozrela cez okno, ale všimla som si aj Scotta, ktorý sa tiež zadíval tým smerom.

Prižmurila som oči a počula ako nejaké dievča hovorí, že si zabudla pero a vtedy aj hlas muža, ktorý musel byť riaditeľ alebo zástupca riaditeľa. Počula som ich kroky, ktoré smerovali k našej triede. Práve vtedy sa otvorili dvere a dovnútra vošla hnedovláska s milým úsmevom a vedľa nej vysoký muž s oblekom.

,,Dobrý ráno, študenti. Priviedol som vám novú študentku Allison Argentovú. Dúfam, že s ňou budete dobre vychádzať."

Dievča sa usmialo a pozdravilo nás. Triedny profesor, ktorý sedel za stolom, sa postavil a privítal novú študentku. Dievča sa neustále usmievalo, dokým si nesadla oproti Scottovi, ktorého som len  teraz spoznala. Ten sa k nej naklonil a podal pero. Ona sa naňho usmiala a poďakovala. Zamračila som sa, ale radšej som to nekomentovala.

Prvý deň školy sa mohol začať. Po hodine som išla ku skrinke, a vtedy som uvidela Scotta a Stilesa, ktorí stáli pri skrinkách a sledovali novú spolužiačku Allison. Prešla som okolo nich a namierila k mojej skrinke, ktorú som mala práve presne vedľa tej Allisonovej. Bez slov som ju otvorila a nevšímala si ju, dokým ju neoslovilo ryšavé dievča s vysokými opätkami.

,,Ahoj, ty budeš moja nová najlepšia kamarátka, tak ako ty." Vtedy som sa zarazila a otočila sa k nej.

,,Myslíš mňa?" čudovala som sa. Ryšavka sa na mňa milo usmiala. Mala na sebe veľa mejkapu, krátku sukňu a vyzývavu košeľu.

,,No jasné, že hovorím o tebe, ty hlupáčik," zasmiala sa.

,,Ale veď sa ani nepoznáme," informovala som ju. Ona len mykla plecami a pozrela sa na Allison a potom na mňa.

,,Som Lydia. Lydia Martinová a tento môj fešák," podišiel k nám vysoký chalan s blond vlasmi a širokým úsmevom. Lydia sa s ním pobozkala. ,,Je to Jackson Whittemore, kapitán lacrossového tímu."

,,Môžem otázku? Aký je to druh športu?" opýtala som sa zvedavo. Všetci traja sa na mňa pozreli.

,,Príď dnes na tréning a uvidíš sama," odpovedal mi Jackson, ktorý sa o chvíľku na to s nami rozlúčil. Ostali sme tu len tri dievčatá.

Lydia sa k nám otočila. ,,Prídete na piatkový večierok? Ja ho organizujem."

,,Ja nemôžem. Prídu moji blízki na návštevu," povedala Allison. Ale počula som jej rýchle búchanie srdca. Muselo to znamenať, že klame, ale nebola som si stopercentne istá. Lydia prikývla a pozrela sa na mňa. Čakala na moju odpoveď. Prikývla som.

,,Rada prídem," súhlasila som a usmiala sa.

Lydia sa usmiala a zatlieskala rukami. ,,Už sa neviem dočkať." Otočila sa a rýchlo s davom splynula. Chvíľu som sa dívala, kým som si uvedomila, že som ostala som pri skrinkách sama. Bez toho, aby som vytiahla niečo zo skrinky, som ju zabuchla a odkráčala do triedy. Vtedy niekto na mňa zavolal. Otočila som sa a stretla so Stilesovym, ale aj Scottovym pohľadom. Pribehli ku mne.

,,Potrebujete odo mňa niečo, chalani?"

,,Uhm, ale nič, len či prídeš na lacrossový tréning. Dnes máme prvý tréning," hovoril Stiles.

Usmiala som sa. ,,Rada prídem, už aj tak som to sľúbila Jacksonovi, že prídem na tréning. Ešte som ten šport nevidela."

,,Naozaj?" nadvihol obočie Stiles. Pokrútila som hlavou.

,,Nie. Prepáčte, chalani, ale už pôjdem, majte sa." Rozlúčila som sa s nimi a odišla od nich. Začala som sa cítiť nejako divne. Všade iné zápachy a zvuky. Nevedela som či zvládnem takýto stres. Derek ma učil, aby som tobzvládala, ale neviem či to zvládnem dostatočne. Je to úplne iné, keď som bola človek a teraz som z polovičky človek, ale aj vlkodlak.