Prajem príjemné čítanie ❤️

,,Prosím ťa, mlč," hovorím jej pomedzi bozky, keď stále chce niečo namietať. ,,Nekaz to." Po mojom naliehaní sa konečne spamätá a už ma len bozkáva. Jazykom prekĺznem medzi jej pery a slabo sa dotknem jej podnebia. Uhryzne ma do pery až pocítim vlastnú krv. ,,Odíďme oďtiaľto," navrhne a viac než ochotne súhlasím. Ale tú peknú chvíľu preruší jej žalúdok, ktorý vydá čudesný zvuk. ,,Kedy si naposledy jedla?" opýtam sa jej a chytím ju za ruku. ,,No včera," zahanbene odpovie a ja na ňu škaredo pozriem. ,,Vieš čo si myslím o tvojich jedálnych výkyvoch." Ona zastaví a začne sa smiať. Nechápem. ,,Čo je tu smiešne?" Ukáže na mňa prstom. Nemám rád, keď si niekto zo mňa robí srandu. Je tak ponorená do svojho smiechu, že si nestihne všimnúť ako si ju prehodím cez plece a vediem k autu. ,,Dovidenia a ďakujem vám," pozdravím vrátnika a ten sa na mňa sprisahanecky usmeje. Pred autom ju postavím na vlastné, otvorím dvere, usadím a zapnem pás. Keď si sadnem ja, zapnem detsku poistku a víťazoslávne sa na ňu usmejem. ,,Taak, už mi neujdeš." Teraz ona na mňa gáni. ,,Aleki, si decko." Som taký šťastný, že dokonca ignoruem jej prezývku.
Vo fastfoode jej objednám veľkú porciu hranoliek a obrovský kurací burger. Neodpustí si poznámky o tom, že chcem, aby pribrala. Typická žena. Nikdy nie je vďačná.
Odveziem ju k nej domov a naozaj sa premáham, keď ma zavolá hore.
~
Peknú nedeľu prajem :)