Prajem príjemné čítanie ❤️

Pre Kristínku, ktorá je zamotaná vo vlastnom živote :)

Zvoním pred jej bytom a nič. ,,Kde dopekla si?" šomrem si sám pre seba a odídem k sebe domov racionálne uvažovať.
Som už taký zúfalý, že zavolám svojmu kamarátovi z FBI, aby ju našiel cez GPS v jej mobile. Za to ešte zhorím v pekle. Nájde ju v Bronxe, v nejakej botanickej záhrade. Nechápem, čo tam robí. Najskôr mám strach, že ju nenájdem, ale aby sa dostala dnu musela platiť vstup, tak pri vchode ukážem jej fotku, ale nevedia mi povedať. Vtedy mi to napadne. ,,Máte tu aj ruže alebo niečo s tým spojené?" Chlapík prikývne a nasmeruje ma. Počas behu dúfam v to, že tam naozaj bude. Šťastie mi praje a zozadu ju spoznám. Prídem k nej bližšie a až vtedy prehovorím. ,,Ruže nikdy nesklamú, však?" Otočí sa na mňa a som rád, že je živá a zdravá. ,,Ako si ma našiel?" opýta sa, držiac v rukách krvavo červenú ružu. Nahodím svoj typický úškrn. ,,Dal som si ťa vyhľadať cez kamaráta, ktorý sa tomu venuje," vysvetlím jej pokojne a v tvári celá očervenie. Je nahnevaná. Pomaly skracujem vzdialenosť medzi nami. ,,Ako sa to opovažuješ? Najskôr mi lozíš do bytu, kde ma maznáš ružami a teraz ma len tak jednoducho dáš vyhľ," nedokončí vetu, lebo zamestnám jej pery a naplno ju bozkávam.
~
Dve časti do koncaaaa, ale tie až zajtra :* už sa teším na koncové vysvetlenie príbehu :D lebo som ozaj blbá