•48•
Prajem príjemné čítanie ❤️
V dome je úplne ticho. Rose sa pozerá von oknom a pre zmenu ja na ňu. Vyzerá ako malá zlomená bábika. ,,Prečo si mi o tom nič nepovedala? Preboha, spravil by som čokoľvek," vyrieknem, postavím sa a zamierim si to ku nej. Malé telo si obíjma rukami. Odfrkne si. ,,To by bol ten problém. Ako ťa poznám Deana by si aj zabil a vzhľadom k tomu, že má všade kontakty skončil by si v base ty a nie on. Spravila by som problémy aj tebe." Vezmem ju do náruče a trasie sa ako malý ratlík. ,,Rose, ja som ťa ľúbil. Chcel som byť len s tebou," zašepkám jej do vlasov. Zodvihne hlavu od mojej hrude a pozrie mi do očí, akoby v nich niečo hľadala. Ešte viac sa rozplače a ja ju len držím. Na rukách s ňou sa posadím na gauč. Po nejakej dobe zaspí a sledujem jej tvár, ktorá už vyzerá pokojne. Hrám sa s jej vlasmi a uvedomím si čím všetkým si musela prejsť. Už necítim nenávisť alebo hnev. Len výčitky a slabosť, že som si nič toho nevšimol. Mohli sme byt stále spolu.
~
Alex, aj ja ťa ľúbim :D :D ale nie, no tak trošku, vyzerá to na štyri časti do konca :)
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro