•42•
Prajem príjemné čítanie ❤️
Vlepí mi facku a som v šoku. Prekvapene si prechádzam po pravom líci. ,,Tak po prvé, nebozkávaj ma, keď to nečakám!" Chcem namietať, ale preruší ma. ,,A po druhé, najskôr sa porozprávame a potom môžeme pokračovať." S úškrnom ma obíde a som z nej úplne mimo. A že ženy nie sú komplikované.
Prechádzame sa po obývačke hore dole a stále bez slova. ,,No, ja čakám," začnem prvý. Hlboko si povzdychne. ,,Chcem sa ospravedlniť." Nadvihnem jedno obočie s otázkou: ,,Za čo konkrétne?" S odpoveďou si dáva načas. ,,Že som odišla, že som o tom povedala len tvojej mame, že s..." Chce rozprávať, ale hneď ju preruším. Šok. To jediné ma sprevádza. ,,Mojej mame? Ty si povedala mojej mame, že odchádzaš a mne si napísala posratú správu, kde bolo zbohom?" Hnev. To je ďalší kamarát. ,,Ty to nerozumieš!" bráni sa Rose a ja cítim zradu. ,,Tak mi to už kurva vysvetli!" skríknem na ňu, ale necúvne. Oči sa jej plnia slzami a ja som na všetko nahnevaný. Na ňu, jej otca, Deana a v neposlednom rade mamu, ktorá ma zradila.
~
Veď to nevadí, že o štyri dni mám skúšky a viem tak veľké hovienko a že radšej snorím po wattpade a robím kadečo iné :D konečne sme sa dostali k podstatnej časti a trvalo to 42 častí, fú dáko sa mi to natiahlo
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro