Prajem príjemné čítanie ❤️

Pred ôsmimi rokmi

,,Dobre, tak ja som sa vyjadril. Teraz ty. Čo sa ti páči na chalanoch najviac? Aby som vedel, čo mám na sebe zlepšiť," vyzvedám od Rose a v rukách držím karty. Snažím sa ju rozptýliť a zároveň zistiť, čo sa jej páčilo na zasratom Deanovi. Tuho rozmýšľa a pritom si natáča pramene vlasov na prst. ,,Nooooo," začne a plne ju vnímam. ,,Výška, môj chlapec musí byť vysoký. Oči, ale to už vieš. To je jedno či modré, zelené alebo hnedé. Proste musia byť plné radosti a šibalstva. Napríklad, ty máš také," preruší svoje rozprávanie a v tureckom sede sa ku mne viac priblíži a sleduje moje oči. ,,Rovnako aj pehy," zašepká a ovanie ma pomarančový tic tac. Tak ako vždy. Miluje ho. Som obarený jej náhlou blízkosťou. Inokedy si dáva pozor, aby mi nebola tak blízko. Vráti sa do svojej predchádzajúcej polohy a pokračujeme hraním kariet a vyhrá kolo. ,,Ale najväčšia slabosť sú ruky. Obzvlášť zápästie a lakeť. Chalan ich musí mať veľké, také mužné. Aby sa moja malá ruka stratila v tej jeho. Ehm, tiež ako máš ty." Zapýri a snaží si schovať svoju tvár za kartami. V tej chvíli som otcovi vďačný, že už od pätnástich rokov mi vybavoval brigády na rôznych stavbách, kde som ozaj musel makať. ,,Tak podľa všetkého som ako stvorený pre teba." Z celej veci si robím srandu. No keď mi odpovie áno vážnym tónom, vtipy ma prejdu.
~
Malý flashback bol opäť vhodný k vzhľadom tomu, aby ste boli v obraze odkiaľ to Alex vie s tými rukami :) ste úžasné, ďakujem za podporu 😍😊😊