Prajem príjemné čítanie ❤️

Pred ôsmimi rokmi

Spoločne s Rose prídeme na matematický seminár pár minút po začiatku hodiny. Okrem študentov, ktorý sa medzi sebou rozprávali, tu žiadny dozor nie je. Sadneme si na naše miesto. Nerozpráva sa so mnou a je urazená. ,,Dokedy sa budeš správať takto?" opýtam sa jej. Škaredo na mňa zazrie. ,,Veď nič také hrozné sa nestalo," poviem ľahostajne. Opäť si od nej vyslúžim zazretie. ,,Nič?" spýta sa trochu piskľavým hlasom, ktorý sa snaží tlmiť. ,,Zmlátil si Deana do krvi, až ste obaja skončili v cele na dvadsaťštyri hodín a ty povieš, že nič také hrozné sa nestalo. Si sadista!" odvetí naozaj nahnevane, ale mám čo robiť, aby som sa nesmial, lebo je pritom zlatá a komická. Všimne si moju reakciu a je viac pohoršená. ,,Čo ti je smiešne?" Mračí sa a krčí nos. ,,Si zlatá," poviem jej jednoducho. ,,To je všetko? Ty si sa už úplne zbláznil, veď..." nedopovie, pretože do triedy vojde vyučujúci. Rose sa sústredene pozerá dopredu a ja na jej tvár. ,,Alexander Brown si šialený a prestaň na mňa konečne pozerať!"
~
Opäť milovaný flashback do minulosti, znovu trošku posun ako dopadol Dean :D ale stále to nie je všetko