Prajem príjemné čítanie ♥

Pred ôsmimi rokmi

Už týždeň sa mi vyhýbala. Mal som problém ju zastihnúť až do teraz. Na matematickom seminári. Sadá si vedľa mňa a som z nej trochu debil. Najskôr ma nechce ani vidieť a zrazu si ku mne len tak sadne a tvári sa, akoby sa ani nechumelilo. Typická žena. Tesne po nej prichádza do triedy aj učiteľka.
,,Dnes budete mať trochu voľno," hovorí nám a pritom rozkáže dvom žiakom rozdať nejaké papiere. ,,Vypočítate z toho akékoľvek štyri príklady a odovzdáte mi to na konci hodiny. Môžete pracovať aj vo dvojici." Napráva si okuliare na nose a usádza sa za katedru. ,,Rozmýšľala som nad tým, čo sme sa bavili," zašeptá Rose a otáča sa na mňa. ,,Oo, to je skvelé, že si rozmýšľala," prenesiem ironicky. Som hnusný, protivný, ale právom. Pretáča očami. ,,Musíš byť taký debil? Práve som ti chcela povedať, že chcem byť s tebou najlepšia kamarátka, ale práve si to pokazil," vyprskne nahnevane a ja som šokovaný. To, že mi povedala, že som debil, je práve nepodstatné. ,,To myslíš vážne?" pýtam sa neveriacky a čakám jej odpoveď.