Prajem príjemné čítanie ❤️

Lejem do seba jeden pohárik za druhým. Sedím pri bare ako posledný chudák, ale som v takom silnom alkoholickom opojení, že ma to veľmi netrápi. Sledujem barmana, ktorému sa nečakane rozžiari tvár. ,,Á slečna Rose, opäť vás rád vidím." Pri oslovení mená sa okamžite otočím. A koho vidím-nevidím. Samozrejme. Tú od ktorej som si mám dať pokoj. ,,O bože, ty vyzeráš," prenesie otrávene. Zdvihnem ruku do vzduchu, pretože chcem niečo povedať, ale mám ju ťažkú ako železo a tak sa váha môjho tela presnuie dopredu a padám. No nepadnem úplne. Rose sa zaprie svojim útlym telom a zadrží ma. Snaží sa ma postaviť na vlastné, ale gravitácia ma vždy prevalí na ňu a tak mám niekoľkokrát možnosť dotknúť sa nosom jej krku a vlasov a overiť si, či vonia tak isto ako kedysi. Vonia. Zmesou kokosu, čokolády a jahody. Aspoň niečo, čo môj opitý mozog ešte vie rozoznať. Dohaduje sa s barom a rozlúči sa so ženami, s ktorými prišla. Posadí ma do svojho auta, pripne mi pás. Je tak strašne blízko.
~
No čo myslíte? Ako sa to ďalej vyvinie?? :)