Prajem príjemné čítanie ❤️

Celý deň trávim s mamou. Obehnem s ňou pár obchodov, kúpim si pár nových košieľ a zájdem s ňou do centra pre sociálne slabých, ktoré dal otec vybudovať ešte pred smrťou. Väčšiu časť ho tvoria siroty od troch do šesťnástich rokov, ale aj starí ľudia o ktorých sa nemá alebo nechce kto starať. Už je to pár týždňov čo som sa tu ukázal. Predsa plánovanie na Rose mi zabralo veľa času a samotné prepady do jej bytu skoro štrnásť dní. Sledujem tie malé sirotky ako sa hrajú s hračkami. Vidím radosť v ich očiach a to len vďaka otcovi. Všetko je to kvôli nemu, pretože mama to najskôr nepodporovala. Nepáčilo sa jej, že peniaze, ktoré môže míňať ona, robí niekto iný. Centrum tvorí pár interných či externých zamestnancov. Tí interní sú platení z otcovej firmy, teda teraz už mojej a medzi externých patria rôzni dobrovoľníci, ktorí to robia zadarmo. ,,Alexander," ozve sa za mnou a ja neverím tomu, čo vidím. ,,Rosalie," hovorím rovnakým tónom. A to som si myslel, že budem mať pokojný deň.