•23•
Prajem príjemné čítanie ❤️
Som nevyspatý. Celú noc sa mi snívali spomienky z minulosti, ktoré na seba dokonale nadväzovali. Vychádzam zo sprchy a počujem kľúče. Mama. To jediné, čo mi napadá. ,,Alexík," zakričí do bytu a hádam aj celý Brooklyn ju počul. Len ona ma môže volať Alexík. Sedí na barovej stoličke, keď ju vítam. ,,Ahoj mami," zdravím ju a dám jej bozk na líce. Zhrozene sa na mňa pozerá. ,,Ty si pil!" hovorí mi vyčítavo. Človek sa zle vyspí a hneď je z neho alkoholik. ,,Ale mama," poviem káravo a obom nám naberám kávu. ,,Len som sa zle vyspal, to je všetko." Pozerá na mňa čudne. Tak analyticky. Viem, že používa tie svoje röntgenové oči. To robí vždy. ,,Naposledy si zle spával, po jej odchode. Myslela som, že už je to preč." Starostlivo sa na mňa pozerá. Ešte aj mama mi ju musí pripomínať. A to sme sa rozhodli, že bude tabu a nebudeme ju riešiť. ,,Aj je," odvetím pokojne, pričom sám neverím svojim slovám.
~
Ďakujem za každú podporu :3
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro