Prajem príjemné čítanie ♥

,,Nevolaj ma R.O.S.A.L.I.E.," vrčí a dôrazne hláskuje svoje meno. Len jej otec ju tak volal, kým neodišiel. Povýšenecky sa usmievam. ,,Dobre Rosalie. Poď, aby sme to všetko stihli," hovorím autoritatívne a keby môže, tak mi ublíži. V dome asi zabijeme tri hodiny, z toho hodinu hádkami. Pri cúvaní áut do seba skoro vrážame, pretože ani jeden nechce dať prednosť. Nakoniec odíde prvá. Vraciam sa do práce, aby som si prešiel podklady k novej zákazke, ale nedokážem sa sústrediť. Rose mi ublížila, som na ňu nahnevaný, ale nedokážem poprieť fakt, že na mňa stále posobí. Ako kedysi. Jej vôňa, hlas, telo. Keď je nervózna vie si pery dohrýzť až do krvi, ako poobede. Chcem ju opäť pobozkať, ako vtedy. Pred toľkými rokmi.