Prajem príjemné čítanie ♥

,,Dakedy si len tak neodchádzala," odvrkujem jej späť. Vidím v jej tvári veľa hnevu a jedu, ktorý je spôsobený mnou. Cítim sa lepšie, že trpí kvôli mne. Prechádzame vstupnou halou do kuchyne. ,,Tak vrav čo chceš, nepotrebujem počúvať tvoje urážky celý deň." Stojí s rukami založenými na prsiach a škaredo na mňa zazerá. Vychutnávam si to. ,,Mienim sa tu sťahovať ak si zabudla, najlepšie do týždňa," hovorím s úplným pokojom a nadhľadom, pričom sa stále usmievam, aby som ju ešte viac vytočil. Šokovane na mňa hľadí a hovorí: ,,Do týždňa? Si vôbec normálny?" Spravím pár krokov, čím sme od seba vzdialený na pol metra. ,,Máš s tým nejaký problém, Rosalie?" Triafam klinec po hlavičke. Tak ako som chcel.

A/N: dúfam, že si dnešný deň patrične užívate tak ako ja ♥