Prajem príjemné čítanie ♥

Udieram silno do boxovacieho vreca zaveseného v spálni neďaleko postele. Nevyužívam ho často, skôr ho mám na ozdobu. Ale teraz som vytočený. ,,Zasratý Dean, zasratý Rosein otec, všetci!" kričím a búcham ako zmyslov zbavený do obrovského mecha. Po pár minútach som unavený a zničene si sadnem na kraj postele. Ticho. To je to, čo ma obklopuje už dlho. ,,Synak, hlavne neostávaj sám, pretože to ticho a tá prázdnota ťa zničia." Prehrám si v hlave otcove slová predtým, než zomrel. Viem, že mal pravdu. Viem to už poodniatych sedem rokov. Obrovská samota. To ma vystihuje. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem, aby som sa upokojil. Chcel som byť dnes milý, ale pokazila mi to. Potvrdilo sa mi, že zabudla. Pocit samoty a prázdna ma zužuje, až po chvíli zaspávam.
~
zatiaľ tu moc čitateľov nemám, tak verím, že čoskoro pribudnú :3 čo hovoríte zatiaľ na Alexa? :) Ivinkaaa