🔯57🔯
Louis
S plačom malého dieťa som došiel domov a utekal do svojej izby. Treskol som dverami, až sa zatriasli obrazy na stenách a takmer padli. Takmer. Mama bola niekde mimo mesta a ja som ju teraz naozaj nutne potreboval.
Potreboval som sa upokojiť.
Zhlboka som dýchal, ruky sa mi triasli a nedokázal som rozumne uvažovať. Rukami som rozhodil okolo seba a zhodil som na zem pohár. Ten sa okamžite rozbil na malé kúsky a ja som v nich videl moju cestu k pokoju.
Kľakol som si na zem a vzal črep skla do ruky. Roztrasenými rukami som si prešiel od zápästia až po lakeť kúskom skla a zanechal na svojej pokožke tak dlhu čiaru. Zopakoval som to znovu. Robil som to až pokiaľ som nemal na ruke niekoľko malých aj veľkých čiaročiek. Spolu s krvavým sklom som odišiel do kúpeľne, kde som si ruku umyl, utrel uterákom a obviazal obväzom. Sklo som vyhodil do koša a upratal rozbité sklo v izbe.
Ako dlho som cítil pocit lásky?
Päť dni?
Už ten pocit nechcem cítiť nikdy.
______________________________________
Názor?
All the love 🔯
🍍Monday🍍
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro