S rukou na boľavom líci a trasúcim telom, som hľadel na nahého otca predo mnou. V ruke držal opasok, na suchých perách diabolský úškrn, ktorý neveštil nič dobrého. 

Priblížil sa ku mne a jednu mi znova s opaskom strelil. Nehorázne to štípalo a mne sa do očí tiskli slzy. 

,,Neopováž sa revať, ty úbožiak," zreval a treskol dverami, až som poskočil na mieste a z mojich úst vyšiel tichý vzlyk. Tichý, no otec ho veľmi dobre počul. Okamžite som si prikryl ústa rukou, no vedel som, že je neskoro. 

Muž, ktorého nazývam otcom, mi uštedril ďalšie rany opaskom a tým, že som ležal na zemi, využil toho a začal do mňa kopať. Keď prestal, vypľul som na koberec krv a myslím, že som uvidel lietať hviezdičky. Alebo to boli srdiečka? 

Vôbec som sa nepohol pohnúť. Všetko ma nehorázne bolelo a myslím, že mi asi zlomil rebro. Cítil som ako ma pretočil na brucho a stiahol mi jeansy a boxerky. ,,Na štyri. Hňeď!" opaskom mi šľahol po zadočku. Nezostávalo mi nič iné, ako sa na trasúcich rukách a nohách dať na štyri. Ďalšie rany by som už nezvládol. 

Pokiaľ som v mojom zadočky necítil jeho úd, myslel som, že pomaly umriem, no keď som pocítil ten silný tlak vo vnútri, vedel som, že môj čas smrti ešte nenastal. Z mojich očí šli niagarské vodopády, no ani to ho neodradilo od toho, aby prestal. Ba naopak, on ešte aj pridal.

Znovu sa to deje.

Znovu ma znásilňuje a ja sa nedokážem brániť. 
______________________________________

Vote & Comment

All the love 🔯

Chceli by ste piatok taký menší maratón? 10-20 častí? Veď budú prázdniny a tak ma napadlo, že by som ich mohla takto začať. 😄

❄Monday❄