🔯19🔯
Hľadeli sme si do očí a ja som nedokázal odtrhnúť pohľad. Mal nádherné zelené oči, v ktorých som sa strácal. Boli ako čerstvá zelená tráva, na ktorej som chcel ležať all day, all night, chcel som byť ako margarétka, ktorá v tej tráve rástla a nežiadala si, aby ju od nej niekto odtrhol.
Avšak toto bol len sen. Sen, ktorý bol prerušený odkašľaním blond chlapca.
Celý červený som od neho odtrhol zrak a pohľad som premiestnil na zem, kde boli stále jeho učebnice.
Kvokol som si na zem, presne v rovnakej sekunde ako on, čím sme si buchli o seba čelá.
,,Prepáč." Povedali sme naraz, trejúc si rukou boľavé čelo.
,,Som nemehlo."
,,Mal som dávať pozor." Znovu naraz, na čo sme sa obi dvaja zasmiali a jemu sa.. o svätý kriste, vytvorili v lícach jamky.
A znovu to tu bolo.
Jeho zelené oči na mňa hľadeli a ja som sa v nich opäť strácal, prial som si byť tou margarétkou a rásť v tej nádhernej zelenej tráv-
,,Ehm, ehm. Nechcete ísť do triedy?"
______________________________________
Vote & Comment
All the love 🔯
❄Wednesday❄
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro