🔯116🔯
Prebudil som sa na to ako ma niekto začal hľadiť po chrbte. Viečka som stiskol viac k sebe a moje telo objal pot.
Preboha. Ak to bude Eric, skáčem z okna a ak to prežijem, skáčem pod vlak.
,,Lou-Lou," ozval sa tichý chrapľavý hlas a ja som v momente otvoril oči. Pozrel som do zelených dúhoviek a okamžite som sa hodil dotyčnému okolo krku.
Hazz sa zasmial svojim krásným smiechom a mne z toho poskočilo srdce bolesťou. Omotal ako mňa svoje ruky a mne po líčkach začali stekať slzy.
,,Láska, čo je?" Jeho úsmev náhle zmizol a nahradila ho tvár vystrašenosti a zmätenosti. Viac som sa rozplakal.
,,Láska, shhhh," začal sa so mnou kolísať a ja som sa k nemu viac natiskol. Zmáčal som mu tričko od sĺz, čo bolo nám obom jedno, ale ja som sa potreboval jednoducho vyplakať.
Vyplakať v jeho objatí. V jeho láskyplnom objatí, ktoré ma dokáže upokojiť.
,,Lou-Lou, shhh," jemne mi rukou zašiel za tričko a začal ma škrabkať. Jeho dotyk bol jemný, ochranársky a plný lásky.
Trochu som sa odtiahol a vošiel mu telom pod tričko. Ruky som obtočil okolo jeho tela a počúvaním jeho srdca som sa snažil upokojiť.
Pomáhali tomu aj jeho bozky do vlasov a stále jemné škrabanie na chrbátiku.
,,Zlatko, nech sa stalo čokoľvek, nechaj to tak, áno?" bruškami palcov mi zotrel slzy a moje čelo obdaroval malou pusinkou.
Prikývol som a trhane sa nadýchol.
Nikdy sa to nedozvie.
______________________________________
~ Izzy 🌹
Venujem:
hellprosiehellp
Moc mi to prepáč srdiečko.. 😢
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro