Naozaj neviem čo napísať :D

„Hannah," predstavila sa mi Jelenina kamarátka ešte zo základnej školy.

„Teegan," podala som jej ruku. Potom som sa zoznámila s ďalšími piatimi ľuďmi, z ktorých som si zapamätala len Noema, aj to len, preto, že sa mi predstaviť ako „Noe. A nie, nemám v pláne stavať moju archu".

„Prečo? Ja by som ti s ňou pomohla. Ale vzal by si ma so sebou v prípade konca sveta," odpovedala som mu.

„To by bol predsa začiatok."

„Ako pre koho. Blbci by dúfam neprežili."

„Práve preto by nastal koniec sveta. Sú na každom rohu. Prežilo by len naozaj zopár ľudí. Svet by bol krajší."

„Tak, kedy ju začíname stavať?"

Musela som uznať, že Noe bol naozaj fajn chalan. Keby som hetero, chcela by som ho. Aj som mu to povedala, na čo som dostala odpoveď, že keby som voľná, tak ma balí, aj keď som lesba.

„Možno v ďalšom živote."

„Myslíš, keď budeme kapusty? Možno skončíme v jednom šaláte."

Smiala som sa s ním strašne moc. Musela som sa nejako rozptyľovať, pretože Jelena sa viac bavila s Hannah a ostatnými ako so mnou. Aj keď som tam sedela vedľa nej a snažila sa s ňou baviť, po chvíli sa zase bavila s ostatnými.

„Nevedel som, že Jelena je na baby," ozval sa, keď som na ňu upierala zrak ako sa baví.

„Nie na každom je to vidno. Nie každý to hneď vie."

„Tak Jelena chodila len s chalanmi. Aj so mnou istý čas."

Prudko som sa k nemu otočila. „Čo?"

„No hej. Nehovorila ti?"

„Ja viem len o jednom jej debilnom frajerovi. To je všetko. Myslela som, že mala aj ženy. Povedala mi, že mala jednu."

„Možno, ale neviem či spolu chodili. Bola hetero ako Charlie Sheen."

„To už asi nie je. Je so mnou...A koľko ste spolu vlastne boli?"

„Bolo to krátko. Naozaj. Len sme spolu trávili čas. Nechodili sme spolu naozaj."

„Mhm," predstavovala som si ju s chalanmi. A to kde všade jej to strkali a dotýkali sa jej. Až mi prišlo z toho zle.

„Nežiarli. Je teraz s tebou."

„Nežiarlim," klamala som.

„Na mojej arche sa klamať nebude."

„Si snáď Edward Cullen, že mi vieš čítať myšlienky?"

„Nie, som Noe Newton a nie som slepý. Vidím ako sa tváriš. Nechceš ísť za ňou?"

„Chcem."

„Tak na čo čakáš," zdvihol obočie. Vstala som a išla som za ňou.

„Poď," vytrhla som ju uprostred konverzácie a ťahala ju do chaty.

„Čo robíš? Zbláznila si sa?"

„Áno, do teba."

„To je už otrepané," povedala a potom som ju pobozkala, aby mlčala. Bozkávala som ju a bozkávala.

„Chcem ťa. Potrebujem ťa. Prosím," hovorila som jej cez vzdychy. Bola som z nej úplne vzrušená. Na chvíľu sme spomalili. Vošla mi do vlasov a pomaly pobozkala. Celé sa mi to zdalo ako spomalený záber z filmu. Dala som jej dole tričko, nohavice a za tým nasledovali aj podprsenka a nohavičky. Bozkávala som ju na krku, na bruchu až som skončila s hlavou medzi jej nohami. Dlho som jej to tak nerobila a zabudla som ako dobre chutí. Rukami mi hlavu pritláčala viac k sebe, až som sa nevedela poriadne nadýchnuť. Ale to mi nevadilo, chcela som jej dať rozkoš ako nikdy predtým. Potom som len pocítila jej napnuté telo a otvorené ústa. Ale nechcela som prestať. Vošla som do nej a prirážala. Zrýchľovala a spomaľovala, pridala som viac prstov. Chcela som, aby ma cítila. Aby cítila ako veľmi ju chcem.

Potom sme sa obe dali na kolená a tak mohla spraviť aj ona mňa. Boli sme úplne spotené a vlhké. Boli sme hlučné a boli sme spokojné. Keď sme sa vydýchali, spravila som ju ešte raz. Nemohla som sa nabažiť jej tela a jej vzdychov.

Potom som zaspala v jej náručí ani som nevedela ako.

. . .

„Teegan, vstávaj," hovorila mi Jelena.

„Čože? Koľko je hodín."

„Chceme ísť do toho aquaparku. Tak si pohni. Všetci sú už hore."

„Dobre, už idem," vyliezla som z postele. Takto som si ráno nepredstavovala. Pamätám si ešte na to jedno, keď u mňa Jelena prespala a ráno nás zobudili lúče slnka. Usmiala sa na mňa a ja na ňu....bolo to krásne.

Cesta do aquaparku bola celkom fajn. V aute sme išli ja s Jelenou, Noe, ktorý šoféroval a Melanie (aspoň myslím, že sa tak volala).

„Keď si inak zoberiete, nie sme tam úplne z Adama a Evy."

„Samozrejme, že nie, to je vymyslené," hovorila Melanie.

„Myslím podľa Biblie. Sme hlavne z Noeho, jeho ženy a detí. Tá povodeň všetkých zabila, nie?"

„Niečo na tom je," súhlasil Noe.

„Tvoji rodičia sú veriaci, keď ti dali také meno alebo sa im proste páčilo?" zaujímala som sa.

„Sú silný veriaci. Dali mi ho asi, aby som zachránil svet."

„Možno zachrániš," nevyvracala som ich domnienku.

O chvíľu sme tam dorazili. Počasie bolo krásne a k tomu patrila aj masa ľudí. Hannah hneď vzala Jelenu, nech idú spolu na tobogány. Chápala som, že sa dlho nevideli a že sa s ňou chce baviť, ale mala tu frajerku. Mňa. A mala som chuť Hannah v jednom z tých bazénov utopiť. Nehody sa stávajú.

„O čom premýšľaš?" spýtal sa Noe.

„Že by som tú povodeň naozaj prijala."

„Poď," kývol hlavou, „počkáme si na našu archu a spustíme sa."

„Neviem či chcem ísť."

„Chceš," povedal mi a ja som mu nejakým spôsobom verila.

„Už ju skoro máme, pozri," podali mu ju, „ružová," nahodil fejkový šťastný výraz.

„To čo je za archu? Pre barbiny?"

„Hlavne, že nás udrží na hladine, nie? Prestaň byť už taká nevrlá a ideme," usadili sme sa na našej arche. Noe bol vpredu pretože bol ťažší ako ja. A spustili sme sa. Doľava, doprava, otočka sem a tam. Vyplavilo mi to zopár endorfínov a chcela som ísť znova. Tak sme si opäť vystáli radu. Potom sme išli za ostatnými do bazéna, nech sme aj s nimi.

„Ahoj, morská víla," prišla ku mne Jelena odzadu a objala ma.

„Ahoj," usmiala som sa. Trochu ma to upokojilo a cítila som sa lepšie. Bola potom so mnou stále. Išli sme spolu aj na ďalšie tobogány a rôzne ďalšie atrakcie čo aquapark ponúkal. Aj keď sa nemalo skákať, vyhadzovali sme sa do vody, vymysleli si hru na žralokov a podobné hlúposti.

Večer sme sa unavené vracali domov. Vysadili nás na vlakovej stanici, išli totiž opačným smerom. S Noem sme sa dlho lúčili a sľúbili si, že sa pridáme na facebooku a ďalších sociálnych sieťach, aby sme všetkým oficiálne ukázali, že sme priatelia.

Môj dom stál bližšie k autobusovej zastávke, takže som mala vystupovať ako prvá.

„Zajtra sa vidíme?" spýtala som sa jej s nádejou v hlase.

„Samozrejme," usmiala sa. Vstávala som na výstup, keď sa postavila aj ona.

„Čo robíš?"

„Idem s tebou. Vystupujem."

Srdce mi poskočilo. Len som sa usmiala a neriešila dôvod, prečo chce so mnou vystúpiť. Možno sa len potom chcela viac prejsť alebo niečo podobné. Ale ona išla so mnou aj k domu.

„Chceš u mňa prespať?" spýtala som sa jej, pretože som to už nevydržala.

„To asi nie. Ale chcem sa porozprávať. Asi by sme sa mali."

To nie je dobré, to nie je dobré. Hovoril mi hlas v hlave. Nechala si veci pri dverách a išli sme do izby. Zatvorila som dvere a sadli sme si na posteľ.