Ó, áno. Názov tejto kapitoly je názov mojej fantasy knihy. Už vtedy som mala niečo v hlave, ale teraz som to prepísala, aby to viac sedelo s aktuálnym obsahom. :D

„Nemali by sme zavolať políciu?" bola som nervózna až som mala pocit, že alkohol zo mňa úplne vyprchal.

„Nepomohli by ti nijako. Je to krátka doba, aby ju hľadali," hovoril David.

„Nájdeme ju. Možno aj ona hľadala teba a minuli ste sa," upokojovala ma Lexie. „Poďme dnu, je mi zima."

Sadli sme si na jednu pohovku a čakali. Boli štyri hodiny ráno a na party bolo o čosi menej ľudí, ale stále to tam žilo. Pozerala som sa po okolí, keď som ju zrazu zbadala. Rozbehla som sa k nej a odsúvala ľudí, ktorí mi zavadzali.

„Jelena!" objala som ju. „Kde si bola? Bála som sa o teba. Hľadala som ťa všade."

„Čo?" nepočula ma cez tú hudbu. Chytila som ju za ruku a zakývala na Lexie a Davida, aby išli za nami.

Vyšli sme von. „Kde si bola?"

„Na toalete. Bolo mi zle a vracala som," stále sa držala za brucho. Zabudla som, že ona nie je zvyknutá piť vo veľkom.

„Och, ako ti teraz je? Idem ti pre vodu alebo chceš niečo jesť?"

„Len by som si chcela ľahnúť."

„Jasne," prikývla som. Prišli za nami aj Lexie s Davidom a išli sme už z party preč. Chcela som sa Jeleny ešte pýtať ďalšie veci, ale videla som na nej, že je dosť mimo, tak som to nechala na druhý deň. Pomohla som jej so sprchou. Aj keď som hovorila, že ráno by to bolo lepšie, trvala na tom, že ju chce teraz. Lexie s Davidom zatiaľ išli spať. Uložila som Jelenu a chcela ísť pozerať telku.

„Ostaň," povedala mi. „Aspoň kým nezaspím."

„Dobre," ľahla som si za ňu a hladkala ju. Netrvalo dlho a zaspala. Mne sa potom už k telke ísť nechcelo, tak som sa vyzliekla a zaliezla pod perinu.

Ráno bolo...suché. Voda nepripadala do úvahy, tak som skočila do obchodu oproti pre osladenú vodu s príchuťou maliny. Kúpila som rovno celý pakel aj pre ostatných, ktorým to padlo vhod. Pozbierali sme sa na odchod až poobede a domov prišli večer. V aute vládla dobrá atmosféra. Jelena však celú cestu spala a bola ticho. Asi vypila toho viac ako som si myslela.

„Prídem zajtra za tebou, dobre?" odprevádzala som ju k dverám.

„Dobre," dali sme si pusu a vošla dnu.

„Asi ju to dosť dostalo." povedala Lexie.

„Asi."

David potom odviezol mňa a rozlúčili sme sa. Vivian ma čakala s teplým jedlom. Pri Eddiem sa naučila dosť dobre variť. O chvíľu jej to pôjde lepšie ako mne.

„Ahoj," usmievala sa od ucha k uchu. „Dáš si niečo? Ako bolo?"

Dala som jej ruku pred tvár: „Príliš veľa otázok. A áno, dám si niečo, som hladná ako vlk."

„Pochutnáš si. Spravila som tortilli s mletým mäsom a šalátom."

„To si dám. Idem si zatiaľ odložiť veci hore."

Všetko som hodila na jedlo miesto. Nemala som chuť to dávať na miesto. Zišla som dole a cítila skvelú vôňu jedla.

„Môžeš mi odpovedať na tú druhú otázku?" spýtala sa ma v obývačke pri filme.

„O čom hovoríš?"

„Že ako bolo?"

„Och, skvele. Naozaj sme si to užili. Včera Jelena až príliš, ale zajtra už bude v pohode."

„Ako príliš?"

Musela počkať, kým prehltnem. „Prehnala to s alkoholom. Dosť dlhú dobu strávila v objatí so záchodovou misou."

„Nemá taký silný žalúdok ako ty. Musíš na ňu dávať pozor."

„Viem," znova som si dala hlt. „Je to naozaj skvelé. To si robila sama?"

„No...," usmiala sa. „Eddie mi radil, ale väčšinu som spravila sama."

„Božské."

„Som rada, že ti to chutí. Pôjdem si už ľahnúť. Som unavená. Spraceš to prosím?"

„Jasne," prikývla som. Nebolo toho veľa, mala som to za chvíľu. Veci som nechala na jednej kope a išla na notebook.

MONALISA: stále to platí? naozaj?

CERVENACIAPOCKA: spýtaš sa ma to ešte raz a zruším to. už som ti povedala, že sa stretneme, tak sa stretneme.

MONALISA: daj si niečo červené, nech ťa spoznám.

CERVENACIAPOCKA: vezmem si aj košík? budem v ňom ukrývať zbraň na obranu, keby si bol sériový vrah

MONALISA: to by som mohla zabiť hocikoho.

CERVENACIAPOCKA: možno som pre teba ideálna obeť a zapadám do tvojho modelu.

MONALISA: myslíš inteligentá, vtipná a krásna žena? tak to potom hej.

CERVENACIAPOCKA: nevieš ako vyzerám. tak netrep deväť na trištvrte.

MONALISA: použila si práve čísla nástupišťa z Harryho Pottera?

CERVENACIAPOCKA: oficiálne si môj obľúbený človek.

MONALISA: ja ale Harryho veľmi nemusím. ale videla som ho a pamätám si veľa vecí z filmov.

CERVENACIAPOCKA: neviem teda či tú zbraň náhodou nepoužijem. toto si si pokazila.

MONALISA: nie, nie! je naozaj super! :D

CERVENACIPAOCKA: haha. už si sa prezradila. musíš prísť za to v plášti a s kúzelnou paličkou.

MONALISA: prídem aj v kostýme Pandy, ale hlavne, že sa stretneme.

Áno, po dlhom písaní a prehováraní som sa s Monalisou dohodla na stretnutí na poslední deň prázdnin. Takže musí čakať ešte viac ako dva týždne. Mám trochu stresy a obavy, ale keď si tak dobre rozumieme, určite to dopadne dobre.

Na druhý deň som išla za Jelenou. Ale až poobede, ale doobeda ešte spala a potrebovala doma vyriešiť nejaké veci.

„Už je ti teda dobre?" spýtala som sa jej, keď sme boli na pohovke v tom starom dome.

„Áno, potrebovala som to dospať a oddýchnuť si," usmiala sa.

„Čo keby sme išli do kina?" navrhla som.

„Jasné, to bude super. Na čo pôjdeme?"

„Na čo by si chcela? Komédia, horor, romantický, akčný?"

„Čo sa tebe pozdáva. Vyber niečo dobré."

Tešila som sa, lebo som mala vybraný film už pár dní. „Kliatba druidov!" vykríkla som.

„O čom to je?"

„O druidoch a čarodejníkoch, medzi ktorými vládne vojna. Hlavná postava zistí, že je pol na pol, musí ujsť. Dostáva sa aj do tajnej skupiny a stretáva aj tajomného chalana."

„Naozaj na toto?"

„Nechceš?" tvárila som sa smutne.

„Rada pôjdem s tebou, veď to je jasné. Ale nie je to také otrepané? Takéto nadprirodzené veci?"

„Nie, bude sa ti to páčiť. Sľubujem," pobozkala som ju.

Do kina sme išli rovno na druhý deň. Kúpili sme colu, pukance aj nachos.

„Nejedz to ešte," karhala som ju a vzala jej nachos z rúk a dala jej lístky.

„Som hladná. Nemala si mi kázať, aby som nejedla štyri hodiny pred filmom."

„To aby sme všetko zjedli. Ale večera začne, až keď začne film."

„Fajn," urazila som. Prekrútila som očami a ponúkla ju s nachos.

„Nechcem teraz."

„Nehnevaj sa na mňa. Môžeš si dať koľko chceš. Či sa ti nechce na ten film?" snažila som sa byť milá.

„Nemám na taký teraz náladu. Ale bude určite fajn," pousmiala sa a vzala si jednu nachos. To bolo dobré znamenie. Usadili sme sa pozerali. Film nebol dlhý, mal len 90 minút, ale bol super. Aspoň pre mňa.

„V traileri vôbec neukázali, že by bola Ava aj na baby. Ale bola to dosť jeba, čo?"

„Ty vyzeráš lepšie," povedala mi. „Oni sa mi k sebe ale vôbec nehodili. Neviem prečo."

„Práveže sa hodili. Ale keby bola hetero, určite by skončila so Sinistrom."

„To hej, to by bolo dokonalé," spravila rukou dúhu vo vzduchu.

„Asi hej," pokrčila som plecami a nechala som tak. Očividne sme mali na to iné názory a nechcela som sa s ňou hádať o takej banalite.

„Ale páčilo sa ti to nie? Dosť temné to spravili."

„Bolo to super. Chcela by som vedieť čarovať."

„Aj ja. Premiestnila by som nás teraz a vyzliekla ťa," pozrela som sa na ňu.

„A čo by si robila potom?" zdvihla obočie.

„Hm...Nechceš, aby som ti to ukázala dnes?"

„Chcem, ale zajtra idem do roboty."

Musela som sa nadýchnuť poriadne. To mi nepovedala.

„Takže neprespíš?"

„Nie, Tee. Aj pozajtra robím. A ideme s rodičmi na návštevu ďalší deň. Tak sa vidíme až o tri dni. Potom u teba prespím, dobre?"

„Mohla si mi to povedať skôr."

„Vieš, že pracujem. Nemusím ti stále hovoriť, čo robím."

„Ale mohla by si. Chodíme spolu. Zabudla si?"

„Nezabudla. Sme spolu každý deň."

„No teraz tri dni nebudeme. Môžeš si to užiť."

„Možno si to aj užijem, keď si takáto."

„Ja?" chytala som už nervy. Nehádali sme sa takmer vôbec. „Ty stále niečo máš. Niečo som spravila alebo niečo sa ti nepáči? Povedz mi, ak hej."

„Nič si nespravila. Len potrebujem aj priestor pre seba."

„Dobre. V poriadku. Stačí povedať. Ale hovor so mnou, prosím," chytila som ju za ruku. „Nechcem, aby sme sa hádali."

„Ani ja nie. Ale žiadny vzťah nie je bez hádok. To vieš."

„Neviem."