Neviem čo by som vám k tomu povedala. Len si užite kapitolu :) 

Zobudili ma jej vlasy, ktoré mi šteklili tvár. Nebolo to však nepríjemné. Práve naopak. Pritisla som sa k nej bližšie, prehodila cez ňu ruku a nadýchla sa jej vône.

Vonku bolo zamračené a schyľovalo sa k dažďu. Aj včera som to trochu cítila vo vzduchu. Otvorila som okno, aby do izby prišiel čerstvý vzduch a vôňa sexu sa mohla rozniesť po planéte.

Vošla som znova pod teplú perinu a na krátku chvíľu znova zaspala. Zdalo sa to ako keby som zatvorila oči a znova ich otvorila. Za tú krátku chvíľu bola už Jelena hore. Vyzerala, že spala, ale cítila som, že ma už vníma.

Dala som jej vlasy za ucho a prešla po líci. Usmiala sa.

„Dobré ráno," ozvala sa so stále zatvorenými očami.

Vzdychla som si. „Nemala si prerušovať túto vzácnu chvíľu."

„Meditovala si?"

„Nie, prečo?"

„To by bol jediný dobrý argument."

„Ráta sa očarenie tvojou krásou za meditáciu?"

„Nie, to sa ráta za mentálne retardovaného."

„Tak to aby som už išla doktorovi," vstávala som. Trochu sa ma to dotklo.

„Nie," chytila ma za ruku. „Nemyslela som to tak. Nie som krásna."

Naklonila som sa k nej a zašepkala: „Ale si. Prekrásna." Pobozkala som ju na rameno a pozrela sa na ňu. Oči jej žiarili a ja som sa v nich práve utopila. Nechcela som ani, aby ma niekto zachraňoval. Nepotrebovala som to.

„Kam dnes pôjdeme objavovať svet?"

„Sem," schytila som perinu a prikryla nás. Ostali sme tak v úplnej tme, že som nevidela ani jej siluetu. Ale cítila som ju. Každý dotyk našich tiel. Ako sme dýchali narobili sme si tam poriadne teplo. Aj vlhko medzi nohami ako som po chvíli zistila. Odokryla som perinu a prechádzala jej po chrbte. Jemne. Tak to začína vždy. Ale potom z nej chcem viac.

Spravila ma za chvíľu, trafila ten správny bod. Ja som ho tak ľahko už netrafila, ak som ho vôbec trafila. Stáva sa.

Začalo pršať a pochopili sme, že dnes nikam nejde a ostávame celý deň v posteli. Aspoň Jelena. Ja som nám išla spraviť raňajky, pri ktorých sme si pozreli film. A potom nasledoval ďalší, objednanie pizze a ďalší film. Na týždeň som mala filmov dosť.

Zvonil mi mobil a s ním nová pesnička od Muse.

Zdvihla som to. „Ahoj, Lexie!"

„Ahoj, ahoj," usmievala sa, počula som to v jej hlase.

„Čo je? Ako? Dlho som ťa nepočula."

Zasmiala sa. „Hej, bola som na chate s Davidom. Teraz sme sa vrátili, tak som chcela vedieť, či sa nestretneme. Aj Yoan pôjdem volať."

Pri tom mene ma striaslo. Pocítila som ako mi chýba.

„Si tam? Mohli by sme večer si sadnúť?"

„Hej, som tu. Yoan ale asi nepôjde. Teda..keby išla nepôjdem ja."

„Čože? Čo sa stalo?"

„Pohádali sme sa. Nechcem ti o tom teraz hovoriť."

„Och. Dobre. Aj tak jej zavolám. Môžeme ísť na naše miesto?"

„Okej. Rada som ťa počula. Zatiaľ."

„Aj ja teba. Pa, zatiaľ," zložila. O chvíľu mi prišla od nej sms, nech nezabudnem niečo na oslavu niečoho čo ešte nevymyslela.

„Pôjdeme von," oznámila som Jelene, ktorá sa nezatvárila veľmi nadšene. „Zoznámim ťa s mojou veľmi dobrou kamoškou. Vlastne keby nebolo jej, nestretnem ani teba."

„Čo? Prečo?" zbystrila.

„Lebo som vymýšľala takú akciu ako jej nás chlapa a ja som našla ženu. V obchode s knihami."

„Ja že si ma stretla v tom obchode."

„To už bola druhá časť- sledovanie."

Zdvihla obočie. „Sledovanie."

„Áno. Nepozeraj tak na mňa. Rada sledujem ľudí. A hlavne takých, ktorí sa mi páčia."

„Na teba si treba dávať pozor," vztýčila ukazovák, tak som jej ho chytila a dala si do úst.

„Provokuješ?"

„Darí sa mi?" približovala som sa k nej, ale už mi nemohla odpovedať. Nezmohli sme sa ale na nič. Skončili sme pri hraní nejakej hry na nete, kde sme jedli kamene. Potom sme spolu skočili do sprchy a začali sa dávať dokopy.

Cestou sme kúpili dve pivá. Nemali sme chuť sa veľmi opiť, ale ktovie koľko toho donesie Lexie.

„Ahoj," silno som ju objala, keď sme dorazili na naše miesto. Sedačka bola stále rovnaká.

„Čau," odzdravila ma. „Vyzeráš skvele."

„Cítim sa skvele," hm, nebolo to v nejakej reklame? „Toto je Jelena," predstavila som ju.

„Lexie, ahoj," podali si ruky a potom sme predstavili aj Davida. Nenávidím zoznamovačky. Jedna z najhorších vecí, hlavne keď ste triezvy. Keď ste opitý tak ani neviete s kým sa zoznamujete a dúfate, že toho človeka už neuvidíte, lebo si nepamätáte meno hneď po pár minútach.

„Tak ako bolo na chate?" spýtala som sa ich.

„Božsky," odpovedala Lexie schúlená na Davidovej hrudi. Našli sme jej fešáka, to treba uznať.

„Trocha detailnejšie."

„Naozaj chceš počuť detaily?" spýtal sa ma.

„TIE detaily som nemyslela. Čo ste robili iného okrem šukania?"

Zasmiali sa. „Chodili sme na túry...," začal.

„Naučila som sa chytať ryby!" nadšene hovorila Lexie. „Najprv to bola nuda. Proste sme len tak sedeli. A mne zabrala. A hneď aká veľká. Sama som ju vykuchala."

Pozerala som na ňu, lebo sa jej to nepodobalo. „Za chvíľu budeš poľovať aj na medveďov, čo?"

„To zase nie. Medveďov mám rada."

„Tak, poďme sa už napiť," chytil do ruky fľašu David. Bola to nejaká vodka. Vyzerala kvalitne. S Jelenou sme si otvorili pivá, za čo sme schytali poznámky, že sme si mali doniesť alkohol. Tak sme boli donútené si dať z vodky. Ako som predpokladala.

„A vy ste už koľko spolu?" dávali mi do ruky už prázdnu fľašu Lexie.

„Tri dni," ukazovala som jej prstami.

„Tri krásne dni," povedala Jelena a pobozkala ma.

„To musíme osláviť," David vytiahol druhú fľašu a vonku znova začalo pršať.

Schytila som fľašu a išla ku vchodu: „Ideme von!"

„Ale veď prší," namietal David.

Lexie už za mnou išla aj s Jelenou.

„Práve preto. Prečo by som inak chodila von?" povedala som mu.

Dosť lialo a o chvíľu sme mali premočené trička aj gate až k nohavičkám. Začala som bozkávať Jelenu. Vždy som sa chcela bozkávať v daždi a teraz bola tá najlepšia príležitosť. David s Lexie nás nasledovali. Smiali sme sa a tancovali.

Vonku už bola tma a aj keď bolo leto, bolo nám už zima. Išli sme teda k Lexie, lebo to bolo najbližšie. Usušili sme sa, narobili plno mokrých mlák v dome, ale to mal David hneď zvládnuté. Naozaj skvelý chlap.

Jelena ma začala bozkávať na krku. Zabudla som, že nie je zvyknutá na toľko alkoholu a už o sebe veľmi nevie.

„Nechceš si ísť už ľahnúť zlato?" spýtala som sa jej, na čo mi len prikývla hlavou.

„Poď aj ty."

„Hneď tam budem. Ešte sa porozprávam s Lexie, dobre?" opäť mi len prikývla. Odniesla som ju teda do hosťovskej, kde nám pripravili veci na prespatie. Mala som chuť si k nej ľahnúť. Mala som chuť ju aj pretiahnuť, ale vzhľadom na jej stav by to nemalo veľký význam. Vrátila som sa s k Lexie. David už ležal v posteli a tak sme išli do obývačky. S vodou v jednej ruke a s chlebom v druhej.

„Tak hovor. Čo sa stalo?" spýtala sa ma.

„Ja ani neviem," začala som loviť v pamäti. „Proste sme sa pohádali."

„Až tak, že si si ju vymazala na facebooku?"

„Ako vieš?" zdvihla som zrak. „Volala si s ňou?"

„Len krátko. Niečo strašne rýchlo hovorila a toto som tak najviac zachytila. Bola asi už pod vplyvom."

„Čo ešte hovorila?"

„Teba sa teraz pýtam. Prečo ste sa pohádali?"

„Tak rôzne. Kvôli všetkému čo medzi nami bolo, kvôli Jelene...ale hlavne...," nadýchla som sa, „spomenula ju."

Opatrne som sa pozrela na Lexie. Asi nevedela čo povedať, len krútila hlavou.

„Mala by si zájsť tomu psychológovi. Možno...to, že ju nikto nespomína ti nepomohlo."

„Ale pomohlo!" namietala som.

„Pššt, naši spia."

„Prepáč," povedala som tichšie. „Keby ju nikto nespomínal tak by bolo všetko ok."

„Práveže by malo byť v poriadku ju spomínať. Ale tebe to skôr viac ubližuje. Keby k nemu chodíš pravidelne a rozprávaš sa s ním o tom, bolo by ti lepšie."

„Prosím. Už som toto počúvala milión krát. Kriste. Nebudem chodiť cvokárovi. Je mi fajn. S Jelenou je mi skvele. Naozaj úžasne."

Usmiala sa. „Som rada. Vyzeráš šťastne. Tak všeobecne, teraz veľmi nie."

„Aj ty vyzeráš, že ti je dobre."

„Och, skvele. Naozaj božsky. Ale nezahováraj. Čo teraz budeš robiť? S Yoan sa už nezmieriš?"

„Nie," rázne som povedala.

„Nemyslíš trochu...," začala.

„Čo? No, spusti."

„Nechcem sa aj ja s tebou pohádať. Ale...keby nemáš Jelenu, nemyslíš, že by si to s Yoan napravila?"

„Neviem," rozmýšľala som. Ale ani som nad tým nechcela rozmýšľať. „Možno. To je jedno. Mám teraz Jelenu."

„Aj Yoan si niekoho našla."

„Hovorila ti?" posadila som sa rovnejšie na sedačke. Stále ma nejako zaujímalo čo robí a ako sa má.

„Nie, veď som hovorila, že sme spolu krátko volali. Ale zistila som si."

„Zabudla som, že ty vieš všetko o všetkých."

„Všetko zase nie."

„Tak hovor. Koho to obrába?"

„Judit," keď to vyslovila naplo ma. Judit, s ktorou som kedysi bola ja.

„Judit, čo má oranžovo-červeno-fialové vlasy?"

„Teraz má už modro-zelené."

„Ďakujem za objasnenie," povedala som trochu kyslo.

„Nechodia spolu."

„Samozrejme. Yoan nikdy s nikým nechodí. Len spáva. Asi si našla za mňa náhradu."

„Nemalo by ti to byť jedno?" spýtala sa Lexie.

„To mi teda aj je," klamala som. A Lexie to vedela. Vadilo mi to. Že sme s Yoan pohádané. Že niekoho má a aj to že ten niekto je Judit. Vypočítavá mrcha. Vynorila sa mi myšlienka ako sme si to rozdávali. Aj to aká som bola mladá a ona ma mala omotanú okolo prsta. Trvalo to krátko, ale bolo to s ňou šialené ako na horskej dráhe. A potom si našla niekoho ďalšieho. Krajšiu, bohatšiu, asi aj lepšiu v posteli. A teraz má Yoan.

„Porozmýšľam o tom psychológovi," povedala som zrazu a išla som si ľahnúť k Jelene.