Prepáčte, že som bola neaktívna, ale bola som na konferencií a nemala som čas sa ani vyspať (za 4 dni som naspala 6 hodín). Ale pokračujem v písaní. Páči sa :)

Večer som ešte skončila na net. Mala som plno energie a nevedela som čo s ňou. Zakotvila som v posteli, kde som ešte stále cítila Jeleninu vôňu. Kým sa mi spustil ten môj úžasný book, vzala som zo stolíka Rubikovu kocku. Nechcela som tú poskladanú časť zničiť a ísť poskladať ďalšiu. Chcela som pokračovať. Našla som si teda na nete video. Chlapík to ale vysvetľovať ako keby viem o čom hovorí. Najlepšie však bolo, že video bolo čiernobiele. Keby mi ukazoval aspoň šachy, ktoré by som a tiež mohla naučiť.

Skúsila som nejaké ďalšie video a tak sa mi podarilo poskladať druhú časť. Nechápala som aké je to jednoduché. Stačí si nechať poradiť videom od cudzieho človeka. Skladanie kocky ma nevyčerpalo, ale nepokračovala som. Takto to zatiaľ stačí.

CERVENACIAPOCKA: Boh existuje

MONALISA: ako vieš?

CERVENACIAPOCKA: môj odberateľ sa odhalil. je na mojom brehu a bude asi môj jediný. je naozaj dobrý.

MONALISA: to aby som zavolala pápežovi alebo aby som to oznámila nejakej federácii na dôkaz existencie Boha

CERVENACIAPOCKA: o takej federácii neviem, ale zavolaj. poviem im všetko. aj na detektor lži pôjdem. som vinná. vinná z lásky.

MONALISA: to je také vážne?

CERVENACIAPOCKA: to neviem. poviem ti o rok.

MONALISA: o rok? čo ja budem ten rok robiť?

CERVENACIAPOCKA: nikto z turistov čo okolo teba chodia sa ti nepozdáva?

MONALISA: pozdáva. ale nie tak ako ty.

CERVENACIAPOCKA: ani nevieš ako vyzerám. ani koľko mám rokov. ani nevieš isto, či som dievča.

MONALISA: rada si s tebou píšem. inteligentne. to mi stačí.

CERVENACIAPOCKA: ty nie si veľmi náročná, čo? vydrž. raz sa určite stretneme.

MONALISA: držím. ale neviem koľko vydržím.

CERVENACIAPOCKA: bývalka ťa už nebaví?

MONALISA: už sme to skončili. úplne. odišla si za nejakou mladou pipkou.

CERVENACIAPOCKA: veď ju nechaj. keď je šťastná. aj teba si to počká. príde niekto koho budeš potrebovať do života. vesmír ti to prinesie na zlatom tanieri. už je to určite na ceste

MONALISA: ide to cez pol galaxie ku mne? či ten môj balíček prepadli? trvá to nejako dlho. budem to reklamovať. alebo chcem zľavu.

CERVENACIAPOCKA: to neviem. možno to ide. ale príde to včas, uvidíš.

Písali sme si ešte do rána. Ani neviem o čom sme sa poriadne bavili, ale bavilo ma to. Ako vždy. Keď už začalo svitať, zaklapla som book, položila ho vedľa postele a zaspala.

Snívalo sa mi, že som Červená čiapočka a Boh si objednal nejaké koláče, lebo sú strašne dobré. Ale tie koláče chcel aj nejaký chlap, čo ma naháňal po celkom lese a ja som kľučkovala bicyklom pomedzi stromy. Neviem či som mala nejaký horský bicykel, že mi to tak dobre išlo. Každopádne som sa k Bohu nedostala. Či sa hneval, to sa asi nedozviem, ale určite bol hladný. Snáď si objednal pizzu alebo štangle z vedľajšieho lesa.

„Mohla by si upiecť tortu, Eddie ma meniny," hovorila mi Vivian pri raňajkách.

„Si Boh?" spýtala som sa.

„Nie, prečo?"

„Tak ti nebudem nič piecť."

„Ale Eddie je. V prenesenom slova zmysle. Chápeš."

„Chápem, ale neviem či sa mi dnes zrovna chce piecť pre tvojho drahého. Mala by si sa to naučiť. Budete spolu bývať."

„To je jeho parketa."

„A čo chceš robiť v domácnosti? Tancovať mu okolo tyče? Tak sa riady neumyjú ani periny nevyperú."

„Nebuď taká múdra. Dám ti prachy."

„Korupcia v našom dome. Kde sme to skončili? Veď ani nijaké nemáš."

„O chvíľu mi inak dojdu. Rozšupli sme sa. A to je polka leta za nami."

„Pravda. Ale aspoň jedno leto nepracovať a užívať je super."

„Aj tak by sme si mohli niečo nájsť, nemyslíš?"

„Nájdi si. Ja zase tak veľa nemíňam."

„Nejako ti neverím. A tú tortu mi teda upečieš?" zobrala mi tanier.

„Hej, ale pôjdem mu ju dať s tebou. Nemám čo robiť dnes," išla som jej pomôcť s riadmi.

„Aj tak som chcela, aby si išla. Nech má Elvis spoločnosť. Keby si v jeho veku a chcela by si mať muža, tak by ste sa k sebe skvele hodili."

„On je príliš múdri na mňa aj teraz."

„Že? Neviem odkiaľ berie tie múdrosti."

Vivian vybrala ten najťažší recept na tortu v celom vesmíre. Ja som jej hovorila, že v jednoduchosti je krása, ale ona chcela asi očariť Eddieho, že vie napiecť hocičo. No, toto bolo aj pre mňa zložité. Štyri hodiny sme sa s tým srali, ale výsledok bol lepší ako som čakala. Bola som na seba hrdá.

Potom sme si ešte vybrali jedlo z mrazáku, lebo po tej torte sa nám nechcelo už nič variť a v rámci šetrenia sme zavrhli objednanie pizze.

„Všetko čo mu dávaš je torta?" spýtala som sa jej dúfajúc v zápornú odpoveď. Aj som sa dočkala.

„Nie. Kúpila som mu stojan na nože, lebo ten jeden má už dosť hnusný a potom knihu."

„Hm," zamyslela som sa, „niečo praktické a niečo osobné. Dobrý výber."

„Ďakujem," potešila sa.

Vivian vždy vedela vyberať darčeky. Vždy nejako vycítila čo človek potrebuje. Neviem či mala také pozorovateľské schopnosti alebo praktikuje čiernu mágiu, každopádne som bola rada za svoju mp3, knihy, CDčká, opasok, kabelky a ďalšie veci.

„Zober si niečo slávnostnejšie. Bude to veľká oslava," hovorila mi Vivian, keď išla do sprchy.

Prekvapila ma. „Čože? Nehovorila si nič také. Myslela som, že to je nejaká mini oslava. A že tam ani nemusím ísť."

„Dostala si pozvánku," išla do izby a strčila mi obálku do ruky, kde bol napísaný nejaký text a moje meno plus jeden.

„Plus jeden?" vošla som do kúpeľne, lebo Vivian sa už sprchovala.

„Povedala som mu, nech to tam radšej dá. Berieš Jelenu, nie?"

„Tak teraz už hej. Musím jej zavolať. Je to narýchlo."

Tak som jej volala. Bola rada, aspoň znela tak nadšene. Dohodli sme sa, že o pol siedmej bude u nás. Išla som si teda vybrať niečo spoločenskejšie. Hlavne niečo, čo Vivian bude akceptovať. A našla som niekde vzadu voľné dlhé biele šaty. Bielu veľmi nenosím, ale dostala som na ňu chuť. Potom som išla do sprchy, kde som zase dostala chuť na Jelenu. U Eddieho sa budem musieť krotiť.

A tak aj bolo. Už pri večeri s ďalšími desiatimi ľuďmi.

„Nemyslela som si, že sa tak skoro budem zoznamovať s tvojimi známymi," šepla mi Jelena pri večeri.

„Ani ja ich nepoznám. Tvár sa normálne. Splyň s davom."

„Úsmev a mávat hoši," povedala vetu z Madagaskaru.

„To boli tučniaci," ozval sa Elvis. Áno, aj ten tam bol a vyžiadal si moju spoločnosť. Naozaj neviem prečo. Ale bol jediné dieťa, ktoré som pri sebe dokázala strpieť.

„Áno. Máš rád tu rozprávku," dala sa s nim do reči Jelena a ja som sa zatiaľ mohla kochať jej krásou. Červené krátke šaty si dala asi naschvál.

Pri dezerte som to nevydržala a dala jej ruku na stehno. Nenápadne. Aspoň som si to myslela, ale po pohľade, ktorý na mňa hodila Vivian som si už taká istá nebola. Ale ruku som nechala na svojom mieste.

Cítila som jej parfum a moja ruka automaticky išla vyššie. Jelena na mňa hodila výstražný pohľad na čo som na ňu len žmurkla, že je to fajn.

Potom som sa k nej naklonila a pošepkala: „Mám na teba strašnú chuť. Najradšej by som zaliezla pod stôl a spravila ťa. To bude môj zákusok."

Vzdychla si. Potichu, ale ja som poznala jej vzrušený dych.

„Tak na čo čakáš?" pozrela mi uprene do očí. Obzrela som sa okolo. Ľudia sa už porozdeľovali do skupiniek a trepali o nepodstatných veciach. Ako vždy. Našla som Vivian a povedala, že my už pôjdeme. Nepotrebovala nič viac vysvetľovať. Poďakovala som sa Eddiemu a rozlúčili sme sa.

Vyšli sme von. Už bolo chladnejšie aj keď bolo leto, ale už bola neskorá noc.

„V tých šatách vyzeráš skvele, naozaj," povedala mi.

„To hovoríš o sebe? Strašne ti padnú. Strašne ťa chcem," oprela som ju o bránku nejakého domu. Videla som na očiach ako to chce. A ona to určite videla v tých mojich. Začali sme sa bozkávať. Museli sme vyzerať naozaj dobre. Ja v dlhých bielych šatách s rozparkom od stehna a ona v krátkych červených s veľkých výstrihom.

„Héj, baby!" kričal niekto z auta. Strhla som sa, lebo som ho vôbec nepočula. „Nechcete niekoho do partie?" smial sa. Bol strašne opitý. Nasvedčovala tomu aj fľaša v jeho ruke a debilný výraz na tvári.

„Pojeb sa!" zakričala na neho Jelena. Pozerala som na ňu, lebo som od nej nič také nečakala.

„Whú, to čo bolo?" spýtala som sa a išli sme k nám čo najrýchlejším krokom ako sa vo vysokých opätkoch dalo.

„Neviem," zasmiala sa. „To som asi chytila od teba."

„Asi," usmiala som sa.

Prišli sme k nášmu domu. Otvorili dvere. Zatvorili dvere. A potom som už na nič nečakala. Dala jej dole šaty a ani som nevedela ako a boli sme v mojej izbe už úplne nahé. A tak sme sa aj ráno prebudili.