S úsmevom som otvorila dvere. „Ahoj," pozdravila som Jelenu.

„Ahoj," odzdravila.

Na sekundu sme sa na seba pozerali a potom sa pohla dnu. Prišla a rozžiarila celý priestor.

„Dáš si niečo?" spýtala som sa niečo a automaticky vyberala poháre.

„Teba," odpovedala mi. Naozaj to povedala? Skoro mi vypadol pohár z ruky. Otočila som sa k nej a usmiala sa.

„Myslela som sa pitie."

„Viem. Dám si. Džús, ak máte."

Prikývla som. „Máme. Džús vždy musí byť."

Naliala som jej a išli sme do mojej izby. Zobrala som nám aj čipsy, aby sme mali čo pod zub.

„Čo si dnes robila?" spýtal sa ma.

„Nič zaujímavé," mykla som plecami. „Spala som, jedla a tak. A čo ty?"

„Podobne. Ale o tom čo sme robili sa asi nechceme baviť, že?"

„Nechcela som sa hneď začať vypytovať..."

Chytila som ju za ruku. Nechcelo sa mi rozmýšľať a čakať na správny moment. Neuhla mi. To bolo dobré znamenie.

„Prečo si za mnou vtedy pribehla?"

„Chcela som spoznať človeka, ktorý len tak bráni cudzích ľudí pred bývalými."

„Naozaj alebo si robíš srandu?"

„Naozaj. A...ako som ťa videla kráčať tmavou ulicou napadlo mi, že sa pridám...Prečo ja?"

„Prečo ťa tak strašne chcem?"

Vzdychla si. „Hej, aj tak sa to dá povedať."

„Neviem. Si proste úžasná."

„Nepočujem to tak často," šepla. „Ďakujem."

Usmiali sme sa na seba. Srdce mi bilo ako na pretekoch rally dakar. Pomaly som sa k nej približovala. Ťahalo ma to k nej a nevedela som tomu odolať. Jelena sa ku mne tiež nahla až sme sa pobozkali. Bolo to iné ako včera. Vtedy som to nečakala. Teraz som si to všetko poriadne uvedomovala.

„Skvele sa bozkávaš," povedala mi.

„Ani u teba to nie je najhoršie."

Vypúlila oči a zatvárila sa prekvapene. Hrala to samozrejme.

„Trapka," sadla si na mňa. Mala som ju presne tam kde som chcela. Chytila som ju za boky. Vlasy jej padali do tváre, ale nevadilo mi to. Na jednej strane som jej ich dala za ucho, aby som mohla lepšie vidieť jej krásu.

Znova som ju začala bozkávať. Prechádzala som jej po chrbte a ona mi vošla do vlasov. Dostávala ma. Pritisla som si ju bližšie. Chcela som ju cítiť na svojom tele.

„Odkiaľ si prišla?" spýtala som sa. Ani nie tak jej, ale toho hore. Poslal mi presne to čo som potrebovala.

„Čo?"

„Nič," pokrútil som hlavou. Dala som jej dole tričko. Nezvládala som dlhšie čakať. Pretočila som ju, takže teraz ona bola na chrbte. Jazykom som jej prechádzala cez krk až k bruchu.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. Do riti. Pretočila som oči.

„Minutka!" zakričala som a išla k dverám.

Bola to Vivian.

„Idem za Eddiem. Zvládneš to tu sama?"

„To myslíš naozaj?"

„Nemám ísť? Ostanem..."

Vyšla som na chodbu a zatvorila dvere.

„Je mi fajn. Chvíľkové zrútenie. Je tu Jelena, dobre sa o mňa stará."

„Och," pochopila.

„Ako to robíš, že vieš potlačiť tie zlé pocity?"

„To nie ja. To Jelena."

„Musím sa s ňou teda viac zoznámiť," pousmiala sa.

„Bež už. Daj pred dom výstražnú tabuľu, že keď sa niekto pokúsi zazvoniť utrhnem mu gule."

„A keď to bude žena?"

„Ručka od lopaty z jednej diery do druhej to vyrieši."

„Si nechutná niekedy, vieš to?"

„To bol asi aj Vlad III."

„Naozaj sa prirovnávaš k Drakulovi?"

„Naozaj sa tu s tebou stále bavím, keď mám v posteli ženu svojich snov?"

Pokrútila hlavou a išla.

„Uži si to," povedala mi ešte.

„Podobne!" zakričala som jej späť a išla k Jelene, ktorá bola už iba v podprsenke a nohavičkách. Zamračila som sa a našpúlila pery.

„Prišiel sem oknom Edward Cullen a pomohol ti?"

„Ja som ti ušetrila čas."

Prišla som k nej a sadla si na ňu.

„Ale ja strašne rada vyzliekam. To som ti nepovedala?"

„Nie," pokrútila hlavou. Nemohla som jej na to nič povedať, lebo som jej pery mala na tých svojich. A o chvíľu som mala jej prsty vo mne a tie moje v nej. O ďalšiu chvíľu prsty prestriedali pery. A nakoniec sme sa vrátili len k perám.

Človek by ani neveril aké je jeho telo multifunkčné.

„Videla si niekedy svetielkujúce ryby?"

„Nie, ty hej?"

„Ani ja. Ale ževraj existujú. Pôjdeme nejaké pohľadať?"

„Jasne," žmurkla. „Vždy po sexe rozmýšľaš nad takými vecami?"

Zasmiala som sa.

„Asi hej. Neviem. Asi mi to prináša nové myšlienky."

Držali sme sa za ruky a pozerali si do očí. Cítila som sa tak...pokojne a naozaj šťastne.

„Nie si hladná?" pýtala som jej, keď sme sa obliekali. Požičala som jej svoje nohavičky. Na to som si spomenula, že musím Yoan vrátiť tie jej. Mala som zriadený šuflík len na tie jej veci, čo sme si za tie roky povymieňali.

„Smädná. Veľmi smädná."

„Máme také zásoby džúsu, že keby buchne atómovka, tak v úkryte prežijeme minimálne rok."

Obliekla si tričko. Škoda. Mohla si ho nechať.

„Máte tu atómový bunker?"

„Nie. To som myslela teoreticky," pobozkala som ju a išli sme dole.

„Ostaneš na večer?" spýtala som sa jej, zatiaľ čo som nám naberala zmrzlinu.

„Nemôžem, robím ráno."

„Aha," povedala som sklamane.

„Prespím zajtra, dobre?" objala jednou rukou a pobozkala na čelo. Potešila som sa. Išli sme do obývačky, že si pustíme nejaký film, ale nevedeli sme sa dohodnúť. Ja som bola za Star Wars, ale podľa nej to bola blbosť a nemalo to ani hlavu a pätu.

„Toto nie. Musíme sa rozísť. Ako nemôžeš nemať rada Star Wars. Vader. Proste Vader," imaginárne som ju škrtila temnou stranou sily, ale očividne to nechápala.

Nechala som to tak. Kým sme vybrali film roztopila sa mi zmrzlina, takže som jedla kašu. Pustila som Millerových a tak sme pozerali ako išli na výlet. Veľmi zaujímavý výlet. Dosť sme sa nasmiali, ale nedopozerali sme ho. Niežeby to nebol super film, len Jelena bola až priveľmi neodolateľná. A očividne jej nevadilo, že neuvidí koniec.

„Koľko si mala báb?"

Vzdychla som si. „Neviem či je toto naozaj vhodná téma."

„Takže ich bolo buď tak málo alebo tak veľa."

„Prečo ťa to zaujíma?"

„Lebo to vieš naozaj dobre."

„S komplimentmi ti to ide," pousmiala som sa.

„Neodpovedala si mi na otázku."

„Ach, žena. Mám ti to teraz ísť rátať?"

„Hej."

A tak som rátala. Amy, Yoan, Kate, Jenna, Wanda, Judit, Lisa, Denisé a...ona.

„Yoan otvorila čiernu skrinku, čo?" ozvalo sa mi v hlave.

„Znova ju zatvorím. A buď ticho."

„Ty si odpovedáš sama v hlave. A vieš, že skrinka sa po čase poškodí. Až nakoniec sa otvorí."

„Vyrobím novú. Lepšiu."

„Veľa šťastia," odpovedalo mi moje ja a stíchlo. Chvalabohu.

„To ich bolo toľko, že ti to tak trvá?" ozvala sa Jelena.

„Čo?" ostala som mimo. „Nie, len to bolo dávno a nerobím si o tom záznamy."

„Koľko teda?"

„S tebou deväť," hej, deväť.

„Bože, to je celkom dosť."

„Koľko ty?" spýtala som sa, keď už sa o tom bavíme. Neviem ale či som to chcela vedieť. Skôr..som nechcela vedieť koľko mala chalanov ako báb.

„S tebou? Jedna."

„Mmmmhm. Páni."

„Bola som skôr s chalanmi."

„Aj číslo pre nich mi povieš?" nechcene som sa opýtala. Áno, bola som zvedavá, ale na druhej strane ani nie.

„Štyri."

Obrátil sa mi žalúdok. Ťažko sa mi predstavovalo, že to v nej bolo. Ale tvárila som sa, že som s tým úplne v poriadku.

„Tak to nie je veľký rozdiel."

„Hej, vlastne, máš pravdu. Ale s tebou to bolo super," objala ma.

„Ešte ťa chcem," pobozkala som ju na krk.

„Ešte vládzeš?" začudovane sa spýtala.

„Ešte stále," vošla som jej do vlasov a pritiahla k sebe. Nenamietala. A ani po tom, čo som jej vošla do nohavičiek.

Večer už musela ísť. Nechcela som ju nechať odísť. Bála som sa, že sa už nevráti a že toto sa nestalo alebo že si zo mňa len strieľa. Ale nechala som ju. Pobozkali sme sa a rozlúčili.