Verím, že ste na príbeh nezabudli a stále ho čítate :)

Deň sa vliekol, pretože som stále myslela na večer a na Jelenu. Stále som si hovorila, že ideme len von a nie na rande. Cez deň som s Vivian stihla ešte upratať a stále mi rozprávala o Eddiem a ako bolo. Bola som rada, že aspoň ona je šťastná. Aj keď mi by mohla trochu toho šťastia požičať.

Večer som presne o jedenástej čakala pred Ríšou Delta.

„Myslela som, že si prídeš aj niečo objednať," vyšla z dverí aj s batohom v ruke.

„To čo chcem sa nedá objednať."

„Môj otec hovorí, že všetko sa dá objednať. Len nie všetko sa k tebe dostane. Niektoré objednávky sa stratia alebo prídu k niekomu inému lebo si to objednal aj on. Nakoniec však príde objednávka k tomu, kto ju potrebuje."

„Tvoj otec je na mafiána, respektíve podnikateľa nejaký filozof, nie?"

„To som si teraz vymyslela. Len som chcela, aby to znelo nejako vážnejšie, keď predtým poviem, že môj otec hovorí," zasmiala sa.

Zakrútila som neveriacky hlavou. Išli sme opačným smerom od našich domov, ako keď sme sa prvý raz prechádzali.

„Čo máš vlastne v tej taške?"

„Čiapku," odpovedala, „so štekajúcou slepicou."

Rozšírili sa mi zreničky. „Vážne?"

„Ty to máš rada?"

„Jasne, ona je geniálna. Môžem si vyskúšať?"

Chvíľu váhala alebo rozmýšľala či to myslím naozaj, ale keď videla moje psie oči, tak otvorila batoh a podala mi čiapku. Hneď som si ju nasadila.

„Je to bomba. Kde to má ten gombík na štekanie?" snažila som sa ho nájsť a rukami šmátrala po celej čapici.

„Tu," chytila gombík na boku, keď som ho aj ja našla, takže sa naše ruky dotkli. Zarazila som. Bol to ako spomalený záber z filmu.

Ticho prerušilo štekanie vychádzajúce akoby z mojej hlavy.

„Ako bolo dnes v práci?" snažila som sa o začatie konverzácie.

„Skvele. Jeden chalan sa nám tam vygrcal. Musela som to utrieť ja," nasadila fejkový úsmev.

„Och, to som chvalabohu nikdy nezažila a snáď ani nebudem musieť."

„Bolo to dosť hrozné, aj mne sa potom chcelo ako som to čistila."

Dala som jej ruku na ústa. „Prosím, nehovor už o tom. Prečo nemôžeme hovoriť o cukrovej vate alebo niečom podobnom?"

Natočila sa ku mne. Stále som mala ruku na jej ústach. Bože, začínala som byť už dosť nadržaná. Nadýchla som sa a dala dole ruku. A pokračovala v ceste.

„Nemám rada cukrovú vatu veľmi."

„To sa aj dá? Ona je skvelá."

„Všetko sa dá. Dá sa aj nemať rada čokoládu alebo mať rada brokolicu."

„Z brokolice mám rada polievku. Tá je úplne skvelá."

„To hej, dala by som si."

„Mohli by sme sa už vrátiť, nechce sa mi ísť do kopca."

„Ja som chcela ísť von si niekde sadnúť. To ty si išla týmto smerom, tak som myslela, že tu niečo je."

„Bože, nie. Neviem prečo som tadeto išla. Tu nič nie je len...domy a na konci park."

„Tak poďme tam," pridala do kroku smerom do kopca.

„Hovorila som, že nechcem ísť do kopca."

„Potiahnem ťa," chytila ma za ruku. Dnes tých dotykov bolo už nejako veľa. Ešte jeden a neudržím sa asi. O pár minút sme boli pri parku. Ja som sa hneď vybrala k hojdačkám, stále so sliepkou na hlave. Jelena sa začala pohúpavať vedľa mňa.

„Toto je úplne super," vietor mi fúkal do vlasov.

„Pustím hudbu cez mobil, aby sme boli totálne socky?"

„To by sme tu mali mať ešte nejakú lacnú fľašu alkoholu," povedala som jej. Ona sa len usmiala a dvihla obočie.

„Nehovor, že nejaký máš."

„Zobrala som z domu. Nie je tam toho veľa."

„Nehovorila si, že so mnou už nebudeš piť?"

„Nie," zakrútila hlavou a vlasy sa jej trochu zaleskli vo svetle lámp. „Hovorila som, že nebudem už piť s tebou a Yoan. Vy dve spolu keď sa rozbehnete ste nezastaviteľné."

Zasmiala som sa a zastavila na hojdačke. Jelena vzdala Jacka. Oni si asi naozaj žijú.

„Toto nebudeme veľmi socky, keď máme takýto alkohol."

„Je kvalitný?"

„Dosť dobrý je, ja ho mám rada," napila som sa ako prvá.

„Pustím teda tú hudbu cez mobil, aby sme aspoň trochu boli ako socky."

Pustila Cher Lloyd. Takú tanečnú pesničku. Začala ju potom spievať. Pozerala som s otvorenými ústami. Či počúvala som s otvorenými ústami.

„Nevedela som, že vieš spievať."

„Ja? Nie. To si asi veľa dala."

„To tak rýchlo nezaberá. A ty si si nedala," podala som jej fľašu. Napila sa a ešte k spevu pridala aj tanec. Chytila ma za ruku a potiahla ma, nech s ňou tancujem aj ja.

„Teraz sme už naozaj ako socky. Večer v parku s hudbou v mobile a fľašou. Aj keď kvalitného alkoholu, ale aj tak."

„Kašli na to."

Mala pravdu. Bola som tam s ňou a bolo mi skvele. Čo viac som si mohla priať? Hneď som si predstavila ako ju bozkávam. Áno, áno, mohla som si priať viac, ale byť s ňou je základ. Chvíľu sme ešte tancovali a pili a hojdali sa. Nie tak silno, lebo nám prišlo zle, ale len tak trochu. Raz húpala ona mňa a raz ja ju. Išli sme aj na šmykľavku. Ja som sa nestihla odtiaľ odpratať a ona sa už spustila, tak do mňa na razila a zhodila ma na zem. Pretočila som sa na chrbát a strašne smiala. Išla som sa ešte napiť, ale už tam nič nebolo.

„Ups," zamávala som fľaškou.

Sadla si na mňa, čo som naozaj nečakala. Začala som rýchlejšie dýchať a bolo mi teplejšie. Takto som si ju predstavovala často. Nie oblečenú, ale zistila som, že mám celkom hroznú predstavivosť. Reálne bola omnoho krajšia.

„Musíme niekam ísť. Niečo bude otvorené."

„Filantrop má vždy otvorené, ale je to pajzel."

„Filantrop? Prečo sa to tak volá?"

„On chce strašne pomáhať ľuďom. Opiť sa," zasmiala som sa.

Dala mi ruky na ramená, takže sa ku mne trochu priklonila.

„Tak tam ideme. Hneď," vstala zo mňa, zobrala batoh a slepicu, ktorú som stratila už ani neviem kedy. Trochu sme bežali, ani neviem prečo, asi lebo nás to vtedy bavilo. K Filantropovi sme prišli celkom v dobrom čase, ani bežci z olympiády by sa na taký čas nehanbili. A to sme boli už trošku opité.

„Rum, najlacnejší," povedala som potetovanému barmanovi. Okolo boli väčšinou postarší chlapi a pokukovali po nás. Ale dlho ich to nebavilo a potom sa zase venovali svojmu pivu s poldecákom a rečiam o ich starej.

Jelena opäť začala tancovať a vrtieť bokmi. Otočila som sa na barovej stoličke a nahodila chlapskú pózu. Približovala sa ku mne a uprene sa na mňa pozerala. DJ pustil nejakú sexi tanečnú pesničku. Očividne bol môjho názoru, že Jelenin tanec potrebuje lepšiu hudbu ako tá čo hrala predtým. Neviem či si uvedomovala čo to so mnou robí. Naliala som do seba panák a vstala zo stoličky. Prstom som jej ukázala, že takto sa to nerobí.

Začala som tancovať ja. Vzala si stoličku a robila najsexi pózy, čo mi napadli. Chlapi sa tiež pozerali. Mali šou, na ktorú asi nezabudnú. Chodila som medzi nimi a potom som nakoniec prišla k nej. Odstrčila ma a vyliezla na bar. Chlapík s tetovaniami hneď zachraňoval poháre.

Vyliezla som na bar za ňou. Poriadne sme si to užívali. Išli sme odtiaľ totálne opité. Takýto večer som si naozaj nepredstavovala.

„Skvele tancuješ," povedala som jej cestou k jej domu. „To som ti už asi hovorila, že?"

„Ja neviem. Myslím, že hej. Ďakujem. Znova pravdepodobne."

„Videla si tých chlapov? Dali by svoj trinásty plat, aby sme si dali dole tričko."

„Dali by všetky svoje prachy, aby sme si dali dole aj nohavice."

„Dali by všetko čo majú, aby sa nás mohli dotknúť."

Jelena ostala ticho.

„Čo?" spýtala som sa.

„Podľa mňa by dali všetko aj život, aby si s nami zašukali."

Už sme boli pri jej bránke so živým plotom. Mala naozaj veľký tehlový dom s krásnou záhradou. Dokonca mali aj jazierko.

„Máte naozaj úžasný dom."

„Hej, otec má rád, keď je vidieť aký je bohatý. Ale vydrel si, nemôžem zase povedať nič zlé."

„Chápem," prikývla som.

„Pôjdem už teda," stáli sme oproti sebe. Bola skoro tak isto vysoká ako ja, možno o pár centy vyššia. Na očiach jej bolo vidieť ako je opitá. Asi to bolo vidieť aj na mojich.

„Ja pôjdem. Ty spravíš tri kroky a si doma."

„Mala si povedať, že mám ísť odprevadiť ja teba."

„Nie, ty neovládaš bojové umenia thai či cu."

„A ty snáď hej?"

Strašne som sa rozosmiala a krútila hlavou.

„Neviem ani či také existuje."

„Ďakujem za večer. Bolo mi skvele."

„Aj mne," odpovedala som jej. Nevedela som čo mám robiť. Keby ju pobozkám, naštve sa? Prvý raz som bola pri niekom stratená a nebola som si istá sama sebou ani tým, či zem obieha okolo slnka.

„Dobrú noc," povedala a stála tam.

„Dobrú," usmiala som sa išla som. Strašne som sa prekonávala. Musím sa porozprávať s niekým. Alebo ujsť z krajiny a nikdy sa nevrátiť. Bolo pol piatej ráno. Nemala som chuť ísť spať. Mala som chuť pretiahnuť Jelenu, trebárs aj na ulici. Aj tak všetci spia a nikto tu nie je. Prečo som ju vlastne spoznala?

„Teegan!" začula som jej hlas a otočila sa. Kráčala ku mne až nakoniec pribehla.