Pre mňa trochu smutná kapitola, ale ako sa hovorí...všetko zlé je na niečo dobré a tie zlé veci ťa možno privedú na dobrú cestu :) A mám veľmi rada tú myšlienku v nadpise. Dúfam, že bude páčiť aj vám zlatíčka :)

Niekto do mňa šťuchal. „Hej, to je moje miesto."

Otočila som sa a otvorila oči. Bol to nejaký bezdomovec. „Čože?" nechápavo som sa ho spýtala.

„Tu spávam ja, čo tu robíš? Vyhodili ťa vaši?"

„Nie. Ja som sa vyhodila. Koľko je hodín?"

„Nemám hodinky."

„Mobil?"

„Vyzerám, že mám mobil?" spýtal sa ma.

Posadila som sa, pretrela si oči a ponaťahovala som sa.

„Tak?" opýtal sa.

„Čo hovoríš?"

„Neodpovedala si mi na otázku, či vyzerám, že mám mobil."

„Ach tak, nie, nevyzeráš. Si hladný?"

„Robíš si srandu? Som bezdomovec. Samozrejme, že som hladný."

„Ideš so mnou na raňajky?"

„Nerob si srandu, dievča. Život sa mi vysmieval už dosť."

Postavila som sa a poriadne sa ne neho pozrela. Mal biele vlasy a bradu.

„Viete o tom, že na Vianoce by ste sa mohli prezliekať za Santa Clausa?"

„Ďakujem. Ale mohla by si vypadnúť."

„Prepáčte, nechcela som vás uraziť. Myslela som to v dobrom. Idete na tie raňajky?"

„Spravila si niečo zlé a teraz to chceš napraviť, čo?" zasmial sa.

„Nie. Len nechcem byť sama," pokrčila som plecami a on len ostal stáť.

„Tak," nadýchol sa, „v tom prípade, by som išiel rád."

Neviem čo ma to popadlo. Možno som naozaj potrebovala spoločnosť a určite by som mohla mať lepšiu, ale mala som pocit, že robím dobre. Išli sme do jednej reštaurácie, v ktorej robia skvelé raňajky, mohli sme si vybrať čo sme chceli. Aj sme si vybrali.

„Jedno z najlepších rán aké som kedy mal."

„Moje jedno z najhorších," odpovedala som mu úprimne.

„Mohla by si mať aj lepšiu spoločnosť, to je pravda. Nejakého mládenca."

Odpila som si z horúcej čokolády. Bola som ešte stále opitá, lebo ten bezdomovec ma zobudil o ôsmej ráno, takže som spala asi štyri hodiny.

„Preferujem ženskú spoločnosť. A nie kvôli spoločnosti mám jedno z najhorších rán."

„Hm," vzdychol si. Nevedela som čo to znamenalo, tak som jedla svoje párky. Pán Bezdomova si dal tiež párky, k tomu aj miešané vajíčka, varené vajíčka, chleba s džemom a palacinky. Nuž, asi bol naozaj hladný.

„Ako sa vlastne voláte?" spýtala som sa.

„Filip."

„Filip? To sa mi k vám vôbec nehodí. Nemôžem vás volať Santa?"

Pozrel sa na mňa s úsmevom a pokrútil hlavou.

„Môžeš. Za tie raňajky určite."

„Nemyslela som si, že bezdomovci sú takýto fajn."

„Ja som si nemyslel, že opité lesby kupujú bezdomovcom raňajky."

Zasmiali sme sa a bavili sa ešte dlho. Rozprával mi svoj príbeh ako sa to všetko vlastne stalo. Vždy ma to zaujímalo. Najlepšie však bolo zistenie, že aj on patrí do našej malej komunity. Našla som si proste dobrú izbu. Keď už skoro obed, tak som išla ešte do obchodu, aby som pre Vivian a mňa niečo navarila. So Santom sme sa rozlúčili a povedala som, že sa ešte niekedy určite stavím. Možno každú sobotu ráno.

Vivian doma nebola. Na chladničke mi nechala odkaz, že išla s Eddiem na výlet, Elvis je s mamou.

Keďže som variť nemusela, dosť som sa najedla, vzala som si džús k posteli a išla spať.

Spánok mi však nebol asi súdený, pretože mi volala Yoan. Úplne som na ňu zabudla. Na všetko čo sa stalo. Santa ma priviedol na dobré myšlienky, ktoré mi jeden telefonát odniesol preč.

Nechcela som s ňou hovoriť. Zrušila som ju a napísala sms: „Nevolaj policajtov, žijem. Idem si ľahnúť, opováž sa mi zvoniť pri dome. Ozvem sa."

„Nebuď na mňa hnusná. Bála som sa o teba. Kde si bola?" odpísala mi, ale ja jej už nie. Išla som spať ako som jej písala a ona mi zvonila, tak ako som jej písala, že to nemá robiť. Ale počkala. Štyri hodiny.

Otvorila som jej dvere.

„Nepozeraj sa tak na mňa. Dala som ti štyri hodiny. Bože, poď sem," objala ma. Silno. Ja som nemala síl. Ani chuť. Nechápala som ani samú seba. Nikdy som toto nerobila, nežiarlila ani z jedného bozku nerobila takú veľkú vedu. Veď sa ani poriadne nič nestalo.

„Čo ti je? Ešte stále si sa neprezliekla? Bože, si úplne mimo. Mala by si ísť do sprchy, smrdíš. Poď," hovorila mi, ale nevnímala som ju. Vzala ma do kúpeľne a začala vyzliekať, ale zastavila som ju.

„Zrazu sa predomnou hanbíš? Videla som ťa nahú už miliónkrát."

„Nechcem ísť teraz do sprchy."

„Tee," podišla ku mne. „Spravil ti včera niekto niečo? Nikdy som ťa takúto nevidela, odvtedy čo...sa TO stalo."

Nadýchla som sa. Nechcela som jej to hovoriť, dosť vecí by sa pokazilo a to som nechcela. Prekonám to nejako sama. Nemusí vedieť všetko.

„Nepamätám si," jednoducho som klamala.

„Možno je to lepšie."

Prikývla som a išli sme si sadnúť do obývačky. Spravila som nám šľahačku s ovocím a pustili sme si nejaký film. Po pár minútach som znova zaspala v lone Yoan.

„Mala by si pomaly vstávať," počula som ju.

„Prečo ma dnes stále niekto budí?"

„Večer nebudeš vedieť zaspať. Budeš to mať celé prehodené. Teegan, hore," chytila ma a posadila.

„Stretla som dnes Santu."

„Ešte je leto a ty už snívaš o Vianociach?"

„Nie, naozaj som ho stretla. Volá sa Filip."

„Ty si bola včera riadne opitá."

„Stretla som ho dnes ráno. Je to bezdomovec. A je gej. Stretla si už niekedy bezdomovca, ktorý je gej? Bože, Santa je gej. Rozmýšľala si niekedy nad tým, či by Santa mohol byť gej?"

„Podľa mňa je."

„Že?"

„Odkedy sa stretávaš s bezdomovcami?"

„Odkedy sa...." bozkávaš s babou, ktorá sa mi páči?

„Čo?" zasmiala sa. „Som zvedavá čo vymyslíš."

„sa o mňa bojíš?"

„Vždy som sa o teba bála. Myslím...akože, vždy mi na tebe záležalo. Inak by som tu pre teba vždy nebola."

„Mala by som ísť do tej sprchy."

„To nie je zlý nápad," usmievala sa.

„Nie. Ísť do sprchy sama nie je zlý nápad," upresnila som jej, lebo som vedela na čo myslí. A nechápem ako po tom čo sa včera stalo, mohla na toto myslieť.

„Dobre," stíchla. „Spravím ti niečo zatiaľ. Polievku?"

Pozrela som sa na ňu, či to myslíš vážne. Asi ma dobre poznala, lebo polievku som naozaj potrebovala a mala na ňu strašne chuť. Na druhej strane, by som jej najradšej vrazila a potom ju bozkávala. Nie je dobré, ak človek, ktorý vám ublížil je na vás milý a vy neviete potom čo máte robiť. Ani poriadne vynadať mu nejde.

Do sprchy som si pustila hudbu. Vyzliekla sa a pozerala sa do zrkadla. Nie na to ako vyzerám, ale kto to vlastne som. Niekedy to robím, niekedy mám pocit, že sa pozerám na niekoho, koho vôbec nepoznám a myslím si, že keď sa na neho budem dlho pozerať tak ho spoznám. Ale nevychádza mi to. Stále neviem čo robím, čo chcem, kto to vlastne som. Nechápem sa.

Vypla sa mi hudba.

„Si v pohode? Neodpovedala si mi."

Stíšila som vodu a pootvorila dvere. „Zase si sa o mňa bála? Začína to byť nebezpečné."

„Hej, bála som sa, či si sa nešmykla alebo tak," prišla až ku mne.

„Si ako moja mama, bože, tá keby vedela čo všetko sa deje."

Yoan ku mne natiahla ruku a prešla mi po prsiach. Hneď som ustúpila. „Čo robíš?"

„Prepáč. Si strašne krásna," povedala a oblečená vošla do sprchy.

„Yoan, budeš celá mokrá."

„To už dávno som," chytila mi tvár do rúk a začala bozkávať. Nikdy proti tomu nie som, ale teraz to nebolo správne. Keby som ich tak nevidela. Všetko by bolo úplne iné.

Odtlačila som ju. „Nie, Yoan. Dnes nie. Nemali by sme už. Ja chcem Jelenu. A..."

„A chce ona teba?" vrazila mi nôž do brucha. Bolo počuť len vodu v sprche ako padá. „Prepáč, to som nemala..." ospravedlňovala sa vzápätí.

„Mala by si už ísť."

Chvíľu sa na mňa ešte pozerala, ale odišla. Nezaujímalo ma, že je mokrá, nemá to zase tak ďaleko. Všetkého na mňa bolo už dosť. Až teraz som začala plakať.

Potom som išla spraviť mäso na šťave so zeleninou. Zobrala som ocove staré veci a išla za Santom. Ako jediný do toho nebol zainteresovaný a nijako ho to neovplyvní.

„Kamaráti mi neverili, čo sa dnes stalo."

„Asi ani neuveria ani tomuto."

„Skôr neverili, že som ti dovolil volať ma Santa. Haha."

„Mne zase Yoan neverila, že som stretla Santu."

„Nie som skutočný Santa."

„Pre mňa si. A na Vianoce ti dám oblek, aby si si mohol zarobiť."

„Ďakujem. To by bolo úžasné. A čo sa vlastne stalo?"

„Slovo komplikované ti nebude stačiť, že?"

„Mne bude, ale tebe to asi nebude stačiť na vyrozprávanie."

„To máš pravdu. Nemal by si byť psychológ alebo také niečo?"

„Bol som."

„Vlastne áno, zabudla som."

„Tak prečo si dnes ráno skončila tuto?"

Povedala som mu asi všetko. Aj o Vivian, Eddiem a Elvisovi, dokonca aj o mojom zážitku s Amynou mamou a aj o rozhovoroch s MonouLisou. Bola už noc, keď som odchádzala.

„Nič nie je dobré alebo zlé," povedal mi, keď som balila misky.

„Ako to myslíš?"

„Pre teba bolo zlé, že sa Yoan s tou ruskou dali dokopy."

„Nedali sa dokopy, bože, len sa bozkávali," prišlo mi zle pri tej predstave.

„Prepáč, len sa bozkávali. No...a pre mňa to znamená asi to najlepšie čo sa mohlo stať, lebo ťa to priviedlo sem. Vieš, je to o pohľade na vec."

„Nepozerala som sa na to takto."

„Mala by si sa pozerať na veci aj očami druhých. Jedna vec môže byť chápaná na toľko spôsobov, koľko je na svete ľudí."