21. Nerob mi to
Chcela som pridať časť skôr, ale bola som u frajerky, kedže sme ani jedna tento rok nemali na dovolenku, 4 dni sami spolu to z časti nahradia. Táto kapitola patrí medzi top 5, pretože v podstate nastáva mini zvrat :) Čo vy na to? Ako by ste zareagovali?
Večer sme teda išli von. Samozrejme, nie do Blackmillu, lebo by som sa prezradila. Išli sme do Redhouse. Jelena na seba nahodila tmavomodré minišaty a ja som nevedela či sa mám pozerať do výstrihu alebo na nohy. To je ale pasca! Yoan si pre istotu dala tričko s tými veľkými dierami naboku, že jej bola vidieť podprsenka, takže u nej som vedela kam sa mám pozerať.
„Máš aj trávu?" spýtala som sa Yoan.
Prekvapene na mňa pozrela. „Ako som mala vedieť, že chceš? Dlho sme si nedávali, myslela som, že si prestala."
„Uff, od niekoho zoženieme."
„Aby to neboli nejaké sračky," povedala a nastavila ruku SBS-károvi, aby jej dal pásku. Ja som spravila to isté. Zatiaľ čo Jelena čakala za rokom išli sme na wécko, kde si Yoan dala pásku dole. Neviem ako to vedela, ale vedela to a tak sme vždy mohli ušetriť prachy. Zobrala som pásku, dala Jelene a mohli sme si dať všetky tri uvítací drink v podobe fernetu.
A potom sme si dali ešte jeden, lebo sme mohli.
„Pôjdeme aj tancovať?" spýtala sa Jelena. „Mohli by sme."
S Yoan sme sa zasmiali. Ani neviem prečo. Ale kývla som.
„Ešte chvíľu počkaj," povedala Yoan. „Poďme si sadnúť."
„Nikde ale nie je voľné," namietala Jelena.
„Uč sa," chytila som ju okolo pliec a išla za Yoan. Ona má nos na chlapov, ktorí sú celkom normálni a zaplatia nám drinky bez toho, aby od nás niečo chceli.
„Ahojte, je tu voľné?" spýtala sa ich. „S kamoškami si nemáme kde sadnúť."
Zakývala som im.
„Jasne, len si sadnite. Ako sa bavíte?"
„Čože?" naklonila som sa k nemu.
Naklonil sa trochu aj on. „Že ako sa bavíte?!"
„Skvele, len by to chcelo viac alkoholu."
„Čo pijete?" spýtal sa druhý.
„Všetko," ozvala sa Jelena. Dobré dievča, pomyslela som si.
Ako sme s nimi trochu pokecali, aby sa nepovedalo, tak som išla s Jelenou tancovať. V tých šatách jej to naozaj seklo a ešte to ako sa hýbala. Myslím, že alkohol mi znásobil moju náladu na ňu.
Pridala sa k nám aj Yoan. A to som vážne ťažko niesla. Po ďalších drinkoch čo sme si dali mi to už bolo jedno a dotýkala som sa Jeleny aj Yoan ako som chcela. Boli sme opité. A bolo nám skvele.
Potom som si išla s Jelenou odskočiť, zatiaľ čo nám Yoan kupovala ďalšiu rundu – teraz už za naše peniaze.
„Asi si počkáme," povedala, keď otvorila dvere a zbadala dlhú radu.
„Nevadí, snáď to môj mechúr prežije. Bavíš sa zatiaľ?"
„Ani nevieš ako...och," chytila ma za lakeť, „táto je dobrá." Začala si tancovať, ale musela sa opierať o stenu. Tak som sa pridala. Ostatné baby na nás pozerali, či sme v poriadku, ale mne to nevadilo. Zvykla som si na pohľady druhých. Možno mi, teraz nám, závideli, že si viem užívať a je mi jedno čo si o mne pomyslia druhý.
Jelena už bola na rade, keď ma vtiahla do kabínky a ja by som rozmýšľala nad tou tisíckou motýľov čo sa mi objavili v bruchu či im je tam dobre.
„Čo robíš?" spýtala som sa jej pre istotu, nech si to nevykladám inak.
Stiahla si gate. „Šetrím čas a vodu." Snažila som sa jej nepozerať medzi nohy ale niekde inde. Darilo sa mi to. Potom som išla ja. Nehanbila som sa pred ňou, len som si nemyslela, že prvýkrát si pred ňou stiahnem nohavičky, pretože idem cikať. Spláchla som a išli sme na parket.
Tancovala dosť dobre. Lepšie ako ja. Mala to proste v sebe. Vrtela bokmi, prehýbala sa a potom sa ku mne otočila zadkom. To bolo ale pokušenie. Zvládla som to, no ona asi nechcela, aby som to zvládala tak mi vzala ruky a položila ich na svoje boky. Otočila sa a jednu nohu dala medzi moje. O chvíľu sme boli pri sebe bližšie a bližšie. Ona sa na mňa usmievala, zatvárala oči, aby si viac užívala hudbu. Ja som si zase užívala, že sa jej môžem dotýkať. Keď už som mala naozaj na mále, povedala som, že idem von. Tak išla aj ona.
„Vôbec nevydržíš dlho tancovať. A ja, že keď si taká party žena a chodíte s Yoan často von, tak si zvyknutá."
„Veľmi netancujem, keď sme vonku."
„A čo robíš teda?" zasmiala sa.
„Rozprávame sa a spoznávame ľudí," trochu som zaklamala, lebo obyčajne sa nerozprávame. Len spoznávame. Ženy.
Naklonila sa ku mne. „Dobre tancuješ."
„Nie tak ako ty," snažila som sa o malý kompliment.
„Tak, chodila som na tanečnú. Mala by som vedieť lepšie ako ty. Samozrejme, pokiaľ si aj ty nechodila."
„Nie, nechodila," usmievala som sa. Jelena sa kývala zo strany na stranu a bola už riadne chytená. „Nejdeme si ešte niečo dať?"
„Jasne, poďme." A už letela.
Sadli sme si potom k Yoan, ktorá sa tam bavila s ďalšími ľuďmi.
„Kde ste boli? Kúpila som nám to pitie," hovorila a podávala nám to.
„Teraz sme mali, ale dáme si, nie?" spýtala som sa Jeleny, ale nečakal na odpoveď a hodila to do seba.
„Ako si sa rozbehla," hovorila mi a trochu si odpila.
„Musíš celé naraz," povedala jej Yoan.
„Ešte počkám a potom to dám, lebo takto dve za sebou. To nezvládam."
„Dobre, ale musíš nás dobehnúť. Ešte si dáš, Tee?"
„Už to tu malo byť," zasmiala som sa.
„Minutka," žmurkla od baru.
Pozrela som sa na Jelenu. Mala na tvári taký ten spitý úsmev, ale stále bola krásna. A ja som ju tak strašne chcela pobozkať. Bolo to neznesiteľné.
Otočila sa ku mne. „Čo na mňa tak pozeráš? Mám niečo s vlasmi?" chytila sa za ne a upravovala sa.
Zobrala som jej ruku a položila naspäť. „Nie, vôbec nie, máš ich úplne super."
„Tak prečo si sa na mňa pozerala?"
„Nemôžem?"
„Nie," vyplazila mi jazyk. „Máš to zakázané. Zakaždým, keď sa na mňa pozrieť, musíš sa napiť."
„Toľko peňazí tu nemám a toľko nevypijem."
„Čo nevypiješ?" Yoan mi položila dvojitý rum na stôl. „Ty vypiješ všetko čo chceš."
„Vypijem?"
„Chceš to skúsiť?"
„Vyzývaš ma?"
„Koleduješ si dievča."
„Ty si začala!"
„Myslím, že som začala ja," ozvala sa Jelena.
„Tak sa musíš pripojiť," povedala Yoan a išla znova k baru. Tak sme pili. Veľa. Jelena to po chvíli vzdala. S Yoan sme pokračovali. Išli sme potom všetky tancovať, či skôr len sa snažiť hýbať a stáť na nohách. Aj sme pár krát padli, ale to len preto, lebo do nás niekto stále drgal. Už nám začínalo byť riadne teplo. Yoan s Jelenou išli von a ja vypustiť všetok prefiltrovaný alkohol.
Vyšla som na terasu, kde plno ľudí fajčilo a rozprávali sa. No Yoan a Jelena nerobili ani jedno z toho. Ten pocit, ktorý mnou prešiel sa nedá popísať. Akoby do mňa trafil asteroid a hodil ma o stenu. Doslova, lebo som padla na zem. Neviem ani kto ma postavil. Zobrala som si bundu a išla preč. Hocikam.
Ale nikde som sa neschovala pred tým obrazom v hlave ako sa oni dve bozkávajú. Neviem, ale komu som závidela viac. Na jednej strane, Yoan som mala akoby vždy pre seba. Aj keď som to brala len ako sex, samozrejme to, že s ňou som to takto ťahala už dlho, spravilo svoje. Ale na druhej strane, Jelena bola niekto, koho som chcela. Ešte som ju neľúbila, ale chcela som s ňou byť a snažila som sa.
Ocitla som sa v nejakej neznámej časti. A bola mi zima aj napriek tomu, že bolo leto. Predsa už bolo ráno. Bola som opitá, takže mi bolo jedno, že som sa stratila. Išla som ďalej a dúfala, že prídem niekde kde to poznám. Aj som prišla. Na koniec mesta, kde bol jeden starý panelák, ktorý tam ostal po požiari.
Vyliezla som po požiarnom schodisku až hore a sadla si. O chvíľu mi zvonil mobil. Bola to Yoan. Chcela som ju počuť, hlavne jej poriadne vynadať, ale nechala som to zvoniť, lebo som mala rada tú pesničku na zvonení. O chvíľu mi volala znova a znova. Potom mi volala Jelena, možno v domnení, že tento raz to zdvihnem, ale nestalo sa.
Neplakala som. Neviem prečo, ale nemala som potrebu. Bolelo ma to, ale skôr som bola šokovaná a totálne mimo z toho čo som videla. Po chvíli som rozmýšľala, či som si to náhodou nevymyslela v hlave a bolo to skutočné.
„Ozvi sa, keď budeš doma. Bojím sa o teba. Kde si?" prečítala som si smsku od Yoan.
Po chvíli mi prišla ďalšia: „Chcela som odprevadiť Jelenu k tebe domov, ale mali ste zamknuté. Vracala, prespí u mňa. Naozaj, Tee, čo robíš?"
A potom ešte jedna: „Ak o tebe nebudem zajtra vedieť, volám políciu. Nerob mi to."
Posledná: „Dúfam, že si v poriadku."
Nemala som síl jej odpísať. Chcela som, aby sa bála. Dala som si mobil do vačku, našla izbu s funkčnou pohovkou a ľahla si. Po chvíli som zaspala.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro