Sme v podstate presne v polovici príbehu, kedže má 41 kapitol :D Teším sa, že za ten čas som nazbierala niekoľko čitateľov, ktorí sú príbehu stále verní :3 Ste zlatíčka.

V Blackmille u Ruth som sa nechcela zdržať, ale zarozprávali sme sa. Naozaj sme sa len rozprávali. A trochu pili, kto by odmietol Jacka zadarmo. Mala úplne iné názory od väčšiny a to ma na nej najviac zaujalo. Dokonca sme sa rozprávali aj o futbale, čo mňa vôbec nezaujímalo, ale v jej podaní to bolo niečo úžasné počúvať.

Pípla mi sms. Od Yoan, že kde toľko trčím a mám si prestať užívať. Bola už doma, lebo jej rodičia prišli, a tak som úplne zabudla na účel môjho príchodu k Ruth. Napísala som jej, že si ešte chvíľu budem užívať a pôjdem.

„Nechcela ti dať kľúče pokiaľ ju nepretiahneš alebo si jej to navrhla sama?" spýtala sa otrávene Yoan, keď som k nej prišla.

Zarazilo ma to, že som jej hneď ani neodpovedala.

„Okej, radšej nič nehovor."

„Ďakujem, že si o mne myslíš, že som kurva. Vážne, Yoan? Myslíš, že pretiahnem každú?" hovorila som urazene. „Čo ti je?"

„Nič, som v pohode," zhlboka sa nadýchla.

Prišla som k nej bližšie. „Hej," zdvihla som jej bradu, aby sa mi pozrela do očí. „Čo sa deje?"

„Naši...stále sa hádajú a bojím sa, že sa rozvedú. A je to čím ďalej horšie, nemôžem byť doma a počúvať to."

Objala som ju. Nehovorila som nič, lebo som ani nevedela čo by som povedala. Vedela som len, že potrebuje objať. Plakala dlho. Mala som mokré celé tričko.

„Poď," povedala som nakoniec a ťahala ju von.

„Kam ideme?"

„Pre bicykle. Máte ich, nie?"

„Hej," nechápavo odpovedala.

Nasadli sme na ne a išli. Ani jedna z nás nevedela kam. Proste sme leteli nočnými ulicami. Bolo už toľko hodín, že sme nestretli žiadne auto a aj vo všetkých domoch bola tma. Zabrzdila som pri parku a prišla k pieskovisku.

„Niekto si tu zabudol kýblik," zamávala som ním.

„To nemyslíš vážne. Nebudem si tu stavať hrad."

„Okej, budem si ho stavať sama. Ale nesmieš mi ho zbúrať."

„To by som si nikdy nedovolila. A keby predsa ti na neho omylom skočím, tak ti ho pomôžem postavať."

„Mali by sme zapracovať na tvojom hrade."

„Môj hrad je nedobitný," kľakla si oproti mne.

„To sa ešte uvidí," usmiala som sa a začali sme stavať. Piesok sme mali všade, vo vlasoch aj v podprsenke. Keď sme mali hrady dostavané išli sme na hojdačky. A na ďalšie detské srandičky čo tam boli a ktoré boli do desať rokov.

„Mali by sme naštartovať naše stíhačky," ozvala som sa.

„Ešte nieee," visela na jednej z bránok dolu hlavou. „Som netopier, ja idem spať až ráno."

Prišla som k nej. „A možno si Spidermanka," pobozkala som ju. Skoro spadla.

„Mala by si zliezť, krv v hlave ti dobre nerobí, aspoň nie toľko."

„Máš pravdu, lepšia je medzi nohami," buchla ma po zadku a bežala k bicyklu.

„A že kto je tu kurva!" zasmiala som sa a bežala uháňajúc za ňou.

. . .

„Tee, zobuď sa," triasla mnou Vivian. „Je tu Eddie. Aj Elvis. Yoan, aj ty by si mohla vstať."

„A čo ja s tým? Nechaj ma ešte spať, koľko je hodín?"

„Už je dvanásť. Prečo je tu všade piesok? Vieš, že sex v piesku je nehygienický?"

„Nespali sme spolu," obraňovala som sa a vstávala.

„Dnes," doplnila Yoan a prevrátila sa na druhý bok.

„Teegan!" pribehol ku mne Elvis a objal ma. „Už som myslel, že spolu nebudeme stavať lego čo som dostal od ocka."

Pozerala som sa na Eddieho, či sa ku mne rozbehne teraz a vytrhne Elvisa z môjho objatia alebo ešte prehodnocuje všetky možné alternatívy ako ma môže zabiť.

„Ahoj," trochu nervózne ma pozdravil. „Už polovicu lega stihol postrácať."

Postavila som sa a nastala trochu trápna chvíľa ticha. Trochu dosť trápna, ktorú prerušila Vivian: „Čo keby sme sa išli najesť? Spravila som cestoviny."

„To je super nápad," odpovedala som jej a išli sme si sadnúť k stolu. Eddie ma chytil za lakeť, na čo som sa strhla.

„Prepáč," odstúpil, „nechcel som ťa vydesiť. Len som sa chcel ospravedlniť." Videla som Vivian ako sa na nás pozerá. „Rozprával som sa s Vivian a keď chcem byť s ňou, musím zmeniť svoj postoj a v podstate seba. A kvôli nej to spravím, lebo s ňou naozaj chcem byť."

„Dobre, Vivian," išla som k stolu, „nie je to taký hrozný chlap ako vyzeral," pousmiala som sa na neho a on na mňa.

„Ako bolo v...kde si to vlastne bol?"

„V Brazílii. A bolo úžasne, vyhral som cenu za najlepšie vyzerajúce jedlo. A získal plno nápadov a inšpirácii. Rozmýšľam, že si otvorím vlastnú reštauráciu."

„Páni, to je super. Gratulujem."

„Prečo máš piesok v hlave?" spýtal sa Elvis.

Chytila som sa za neho. „Stavala som s hrad. Na ihrisku."

„Nie si už na to veľká?"

„Yoan nie je veľká na nič," vošla do rozhovoru Vivian. „S ňou môžeš ísť aj do guličiek."

„V nich som ešte nebola," povedala som.

„Tak môžeme ísť spolu. Ocko ma vodí do jedného parku, kde je máš strašne veľa guličiek. Modré aj zelené."

Usmiala som sa. „Ak tam nie sú červené, tak nepôjdem."

„Aj červené!" skríkol.

„Dobre, Elvis. Pôjdete, ale najprv sa najedz. Musíme sa ešte vybaliť."

„Išli ste rovno sem?" spýtala som sa.

„Hej."

„To ste museli byť dobre hladní," zasmiala som sa.

„To sme boli," pozrel sa Eddie na Vivian a chytil ju za ruku. Neverila som veľmi, že za ten týždeň mohol zmeniť na mňa názor a na homosexuálov všeobecne, ale neriešila som to teraz. Snáď to moja tvár v budúcnosti nebude ľutovať.

Niekto zvonil, tak som išla otvoriť, lebo Eddie s Vivian začali mať nejaký rozhovor o tropickej rastline, ktorá strašne dobre chutí.

Jelena. „Ahoj," pozdravila. „Idem nevhod? Máte návštevu?"

„Nie, Eddie sa vrátil z Brazílie aj s Elvisom."

„Kto je Eddie?"

„Priateľ Vivian. A Elvis je jeho syn," vysvetlila som jej. „Vážne kus," šepla som.

„Aha," pohupovala sa na nohách. „Tak prídem neskôr..."

„Nie, nemusíš, poď dnu."

Išli sme hore a vtedy som si uvedomila, že je v izbe Yoan a otočila som sa pred dverami.

„Prečo máš vo vlasoch piesok?" spýtala sa a vtedy sa otvorili dvere.

„Ahoj," pozdravila sa Jelena a podávala Yoan ruku, „ja som Jelena."

Yoan sa pozrela na mňa a potom na Jelenu.

Trapas.

„Ty si asi Yoan, že?" pozrela sa na mňa a ja som len kývla. „Rada ťa spoznávam."

„Aj ja teba. Prepáč, len pred chvíľou som vstala a sníval sa mi taký divný sen o krave, ktorá priľahla môjho škrečka. A nechcela sa k tomu priznať a ja som mala jasný dôkaz, lebo som to odfotila."

„Krava, čo?" zasmiala sa Jelena.

Ja som sa len pozerala na tú divnú scénu a musela zakročiť.

„Nechceš si dať sprchu?" spýtala som sa jej.

„Hej, to je dobrý nápad."

„Potom si pôjdem dať ja," spresnila som. „Musíme dostať zo seba ten piesok."

„Ten zelený sprchový je super," povedala jej Jelena.

„Viem, kúpila som jej ho."

Zhlboka som sa nadýchla. „Donesiem ti uterák."

Išla som s Jelenou do izby, zobrala zo skrine uterák a išla za Yoan.

„Poď so mnou do sprchy," ťahala ma k sebe.

„Je tu Jelena. Tak potom prosím žiadne narážky a neprekecni sa prosím."

„Na mňa je spoľah," žmurkla.

Zdvihla som obočie. „Myslím to vážne," usmievala som sa a išla von.

„Teegan?"

„No?" stála som medzi dverami.

„Ďakujem za včerajšok. Aj že som mohla u teba prespať. Aj že sa môžem u teba osprchovať."

„Za málo. Bola si pri mne, vtedy keď..." nevedela som to povedať na hlas. „...sa to stalo."

„Za málo," začala sa vyzliekať a to bol signál, aby som už išla.

„V reály vyzerá ešte lepšie," Jelena sedela pri stole.

„Čo?" nechápala som trochu.

„Yoan. Na tých fotkách vyzerá dobre, ale naživo...má niečo do seba."

„Áno, áno, to má," potvrdila som a sadla si na posteľ.

Jelena sa postavila a sadla si vedľa mňa. „Čo dnes podnikneme?"

„Neviem," ľahla som si na posteľ. „Čo by si chcela?"

„Strašne sa opiť."

Posadila som sa. „Ale čo," usmiala som sa. „Zachutilo?"

„Ten pocit bol úžasný. Viem sa odviazať aj normálne..."

„...aj nenormálne."

„Ale s alkohol to ide ľahšie. A cítiš sa akoby šťastnejšie."

„Alkohol znásobuje pocity predtým ako ideš piť. Takže sa máš dobre a piješ, tak sa budeš mať ešte lepšie. Ale ak ti je nahovno..."

„Budeš sa chcieť zabiť."

„Tak nejako."

„Už si to zažila?"

„Že som sa chcela zabiť?"

„Že ti po alkohole bolo ešte viac nahovno."

„Samozrejme," sklonila som hlavu. „Veľakrát. Lebo som aj veľakrát pila, že sa mi stalo veľa vecí. Ale ty si pila len raz. Takže ma musíš dobehnúť."

„To nedokážem, oh, God. Na teba nemám."

„Uvidíme dneska," postavila som sa a začala skákať na posteli.

Otvorili sa dvere. Yoan len v uteráku s mokrými vlasmi.

„Čo dnes pijeme?" spýtala som sa jej.

Zasmiala sa. „Všetko čo nám ponúknu!" a išla k nám skákať na posteľ.