Dúfam, že to niekto číta. A ten kto to nečíta, že to začne čítať. Začne to byť lepšie. Sľubujem :)

"Ségra?" počula som Vivien pri posteli. VIVIEN. Strhla som sa.

"Och, nemala si sa vrátiť niekedy o jedenástej?" budila som Amy a zakrývala sa mojím tričkom.

"Prečo ste v mojej posteli?" prekvapene sa pýtala.

"V tvojej pos...," zostril sa mi zrak. "Posteli," dokončila som vetu, keď som uvidela jej izbu a preglga som.

"Ahoj, Vivien," ozvala sa Amy asi ešte v ríši snov. Má sedemnásť, ale nemyslela som si, že má v povahe sa ozvať v najnevhodnejšej chvíli. Pozerala som na sestru a na jej vyvalené oči.

"Prečo ste nahé?"

"Bolo nám teplo," mykla som plecami a snažila sa znieť normálne, aj keď som v hlave panikárila a srdce mi bežalo maratón. Amy znova zaľahla a vôbec netušila čo sa práve deje.

"Jasne, a prečo ste v mojej posteli? Teraz musím dať prať, všetky veci!" začínala byť hysterická, tak som sa snažila upokojiť situáciu:

"Mohla by si ísť preč, aby sme sa mohli obliecť?"

"A do čoho, keď veci máš po celom dome?!" rozhadzovala rukami.

"Vivien, prosím, mohla by si vyjsť z domu, aby sme si mohli pozbierať veci?" spresnila som miesto, aby bola spokojná, ale asi to nepomáhalo.

"Nie, chcem vedieť čo sa tu deje!"

"Kurva, nevidíš, že sme tu nahé a chceme sa obliecť?" musela som na ňu zavrieskať, lebo tu už nič nepomáhalo.

"Oukej, Tegan Lacroix, nekrič tu na mňa v mojej vlastnej izbe," zvýšila som aj ona hlas a išla von z domu.

"Asi teda pôjdem," znova sa ozvala Amy a ja som jej len hodila podprsenku, lebo som nemala na ňu náladu. Vlastne, nikdy na ňu nemám náladu po tom, čo sa spolu vyspíme. Neviem či som taká hnusná, že keď od nej dostanem čo chcem, tak ju od seba odstrkujem alebo to proste mám v povahe.

"Kedy sa vidíme?" objímala ma zozadu a bozkávala na krk.

"Don't know," vzdychla som si a išla si hľadať tričko.

"Mohli by sme dnes?" vstala a išla za mnou.

"Dnes nemám čas. Zavolám ti."

"Nikdy nezavoláš. Až keď ti zavolám ja, tak zistím, že vlastne idete všetci von."

"Ja a Lexie nie sme všetci, Kriste," začínala ma otravovať. Myslela som s kôr na Vivian a na to čo príde potom, keď sa vráti. Uff.

"Pre mňa ste. Hlavne ty." ako to povedala tak som sa zastavila.

"Amy," oslovila som ju, aby spozornela, lebo asi vážne ešte sníva.

"Ja. Nie. Som. Všetko. Spíme spolu, hej? Povedala som ti to na začiatku, pripomínam ti to znova. Mám ti to písať každé ráno do smsky alebo ťa na to upozorniť, predtým než sa spolu vyspíme?"

"Nie, nemusíš," odpovedala mi a videla som na jej ako zosmutnela, ale držala sa.

"Fajn. Veci máš, zavolám ti. Vážne Ti zavolám," presvedčivo som jej povedala, aby som ju trochu upokojila.

"Dobre," pousmiala sa, ale nebolo to ono, tak som ju objala. Možno som to nemala robiť, ale nerada niekoho vidím smutného. Obzvlášť nie niekoho s kým spávam.

"Zatiaľ sa maj, pa."

"Ahoj," ešte sa na mňa pozrela a zabuchla som za ňou dvere.

"Prepáč," ospravedlňovala som sa Vivian jej pri raňajkách, aby sa netrápila.

"V pohode," odpovedala mi a odpila si z kávy.

"Myslela som, že prídeš neskôr," vysvetľovala som jej.

"Čo ste robili v mojej izbe?" viac-menej ignorovala čo som jej povedala.

"Nič. Ja som nevedela, že sme v tvojej izbe. Prídeš si, zobudíš ma, kričíš na mňa a ja vôbec neviem kde som. A stresujúca situácia ako z filmu je na svete." snažila som sa z toho vykecať.

"A čo ste tam robili nahé mi povieš?"

Možno niečo tušila, možno nie, ale nemala som v pláne jej to povedať pri raňajkách po tom, čo ma nachytá s priateľkou s výhodami v jej vlastnej posteli.

"Veď hovorím, že nám bolo teplo," stále som jej opakovala.

"Pozeraj trochu správy o počasí a zistíš, aké sú v noci teploty."

"Som tvoja sestra, viem kedy mi klameš," pozerala mi do očí. Vzdychla som si, odpila z čaju. "S Amy," začala som pomaly.

"Stále ťa počúvam," uisťovala ma.

"My sme tak nejako," znova som sa pokúsila začať, ale nebolo to také ľahké ako som si predstavovala. Niežeby som sa bála, čo si pomyslí, ale či ju to skôr nesklame.

"Do riti už to vyklop konečne, lebo ma z teba jebne," vyštekla na mňa, čo ma trochu prekvapilo, ale očividne ju nebavilo to zo mňa ťahať ako z chlpatej deky.

"Som lesba," povedala potichu a dúfala, že to počula, lebo sa mi to nechcelo opakovať.

"Čože?" spýtala sa. Trochu prekvapene, trochu zvláštne.

"Páčia sa mi baby, to ti mám ešte robiť slovník cudzích slov?"

"Rozumela som ti, len, mi to nejako nedochádza."

"Ale kurnik, čo na tom nechápeš? Nikdy sa mi nepáčili chalani. Prečo myslíš, že som nijakého nemala? Nikdy som nešla na nijakú debilnú schôdzku čo si mi dohodla. Nikdy som nikomu nezavolala. Do you understand?" spýtala sa ma po anglicky.

"Jasne, už chápem. Prepáč. Páni. To je teda vec," asi bola trochu v šoku. Videla som to na nej. Mám pocit, že aj trochu prestala dýchať.

"Nehovor to rodičom."

"Na čo by som im to hovorila, preboha?"

"Ja neviem, ale no...nehovor im to."

"Vieš, že som im nikdy nič nehovorila," uisťovala ma.

"Fajn," znova som si odpila z čaju.

"Takže, chodíš s Amy?" začala s jej otázkami.

"Spíme spolu," opravila som ju.

"Takže vždy keď si k nej išla, alebo prišla až ráno ste spolu spali?"

"Nie vždy," obraňovala sa, "len zopárkrát."

"A..." začala.

"No spusti tie svoje otázky," prevrátila som oči a išla odniesť tanier do dresu.

"Ako to robíte?" vypustila zo seba.

"Pozri si porno a zistíš, nebudem ti to tu vysvetľovať. Máš dvadsaťjeden."

"Tee, toto je teda niečo," stále bola z toho trochu mimo.

"Som to stále ja," hovorila som a išla radšej do izby.

"Ešte sa porozprávame!" zakričala za mnou a ja som sa nevedela dočkať, kedy pokračovanie výsluchu budem mať za sebou.

"Tee?" vošla do izby po pár minútach.

"Čo je?" spýtala som sa otrávane. Chcela som byť chvíľu sama. Dúfam len, že sa nebude nič pýtať.

"Čo budeme robiť na obed?" ...zase otázka.

"McDonald?" spýtala som sa s nádejou, lebo sa mi nechcelo nič robiť.

"Nemôžeš niečo uvariť ty?" prosila ma.

"Minulý týždeň som celý varila ja a mám toho fakt dosť," pozerala som na ňu zmučeným pohľadom.

"Ja viem, ale keď ty varíš tak skvele."

"Fakt?" prižmúrila som oči.

"Naozaj, tie tvoje tuniakové cestoviny proste zbožňujem," usmiala sa.

"To som rada, že som ťa neotrávila," opätovala som jej úsmev.

"Ďakujem, ďakujem," usmievala sa od ucha k uchu a zabuchla dvere.

Vzdychla som si a pokračovala ďalej v svojej činnosti.

CERVENACIAPOCKA: bol tu vlk

MONALISA: chcel ťa zjesť?

CERVENACIAPOCKA: mňa by nechcel, ani keby umieral

MONALISA: tak to je padnutý na hlavu

CERVENACIAPOCKA: keby len na hlavu...

MONALISA: kde to vlastne bývaš?

CERVENACIAPOCKA: v lese a ty?

MONALISA: cestujem, ale teraz som v Louvri

CERVENACIAPOCKA: aj ja tam niekedy chcem ísť

MONALISA: Da Vinci už nežije, požiadaj niekoho iného nech ťa namaľuje

CERVENACIAPOCKA: nič iné mi už neostáva, možno potom budem aj ja slávna

MONALISA: nie si? a ja som tajne dúfala, že si Kate Moennig

CERVENACIAPOCKA: sklamem ťa, začni tajne dúfať o niečom inom. musím tomu vlkovi spraviť niečo na papanie, zatiaľ sa usmievaj na ľudí, potrebujú to

Odhlásila som sa z netu a išla do kuchyne. Monulisu som nerada opúšťala, pretože som si s ňou rada písala. Neviem vôbec ako vyzerá, ale to mi neprekáža.

Vytiahla som kuracie prsia a ďalšie prísady. Nebudem vám tu hovoriť celý recept, toto nie je kuchárska kniha.

Poobede mi zazvonil mi telefón. Bola to Lexie.

"Dovolali ste sa do klubu Spravíme Vám zo života peklo. Ak chcete využiť naše rýchle služby, príďte nás navštíviť v našej pobočke na známej adrese. Ak chcete poďakovať za znepríjemnenie života vášho suseda, po pípnutí zanechajte odkaz. Píp," povedala som namiesto pozdravu.

"Po prvé, Amy nie je moja susedka. Po druhé, nerobíš nikomu zo života peklo. Po tretie, o chvíľu som u Teba, lebo cítim na kilometre tvoj pot sebazničovania sa."

"Zbožňujem ťa, vieš o tom?"

"Zaklam takto Amy a nebude mi zvoniť o deviatej ráno na dvere."

"To vážne? Prepáč. Už si na ceste?"

"Nie, som na chodníku, nie som auto."

"Fajn, fajn. Zatiaľ," povedala som a zložila.

Hodila som mobil na posteľ a vzdala si Rubikovu kocku. Nikdy som ju nevedela skladať, zložila som maximálne jednu stranu a potom som tajne dúfala, že ostatok sa zloží sám. Obdivujem toho, kto ju vie poskladať celú. Keď som mala modrú časť v celku, odložila som ju a išla znova na net, či tam Monalisa ešte nebude, ale bola už odhlásená. Svietila mi od nej len správa.

MONALISA: ja sa usmievam, len oni na mňa furt žmúria oči

CERVENACIAPOCKA: vidíš, a ja by som ťa radšej ukradla, aby som sa na Teba mohla pozerať doma