S Jelenou sa to pomaly rozbieha. No, od ďalšej kapitoly to mám ja veľmi rada :) Úú, tešte sa :) Užívajte si víkend a napíšte mi svoju obľúbenú postavu, ak nejakú máte.

Hneď po tom ako Yoan odišla a prehovorila mi do duše som zavolala Lexie, no nedvíhala mi. Nebolo by na tom nič prekvapujúce, pokiaľ by som jej nevolala najmenej päťkrát, neviem presne, nerobila som si záznamy.

Usúdila som, že bude lepšie ak jej napíšem smsku. Chcela som, aby sme si všetci vyšli von spolu s Davidom, Trish aj Benom. Nech sa spoznáme.

Kým som stihla premýšľať nad tým, či pozvem aj Jelenu, tak som už bola na ceste do Ríše Delta. Bolo to jediné miesto, kde som vedela, že sa môže vyskytovať - okrem potravín a jej trvalého bydliska, ktoré viem, že sa nachádza na východe.

Mala som šťastie. Mala práve pracovnú dobu a na hlave znova štekajúcu slepicu.

"Ahoj," pozdravila ma s nadšením. "Čo si dáš?"

Najradšej by som jej odpovedala teba, ale to by bolo až príliš odvážne, tak som tú myšlienku hneď zavrhla a odpovedala ako normálny človek.

"Môžeš mi dať Lávovú čokoládu."

"Dobre, hneď som tu," otočila sa a išla mi pre ňu.

O pár sekúnd znova stála pri pulte.

"Páči sa," podávala mi pohár, "osemdesiat centov," nastavila mi ruku, tak som jej dala peniaze.

"Kde si inak bola? Myslela som, že ťa tu uvidím a ty nikde," začala konverzáciu. Opäť som mala hrču v hrdle a mozog mi prestal fungovať.

"No...," začala som, "potrebovala som chvíľu pre seba, keďže si mi ju ty prekazila."

"Prekazila? Zachránila som ťa od spoločenského trapasu."

"Aj tak vonku nikto nebol."

"Babky vždy pozerajú. Sedia pri okne s notesom a perom v ruke," presviedčala ma. "To, aby mali o čom klebetiť. Museli nás zachytiť aspoň tri, ak nie päť."

"To nás teda určite zachytia aj dnes, ak sa pridáš."

"Dnes? Kto? Kedy?" vyzvedala.

Niekto ma poklopal po pleci.

"Prepáčte, " oslovil ma, tak som sa otočila, "je tu rad a radi by sme si aj my objednali."

"Ospravedlnenie prijímam, tam vedľa je pokladňa," ukázala som mu a pokračovala v rozhovore s Jelenou.

"Pôjdeme niekam von, niekedy večer, okolo ôsmej, ja s mojou partiou," objasňovala som jej základné informácie, no zatvárila sa smutne.

"Vieš, dnes robím. Keby som to vedela skôr, nedám si zmenu, ale už to nejde zmeniť, šéf je na to dosť alergický."

"Ach, jasne," povedala som sklamane.

"Čo tak zajtra?" navrhla. "Chcela som niečo podniknúť, tak by si mohla niečo vymyslieť a dať mi vedieť."

"To by bolo super," hneď mi zdvihla náladu. Vytiahla si pero z vrecka, zobrala mi ruku a napísala jej číslo. Ako z filmu.

Cestou domov som si ho stále pozerala, lebo som sa bála, že sa mi zmije, obtriem sa alebo niečo podobné. Takže, keď som prišla domov, vedela som ho už naspamäť.

Lexie mi ešte stále neodpísala.

Nechala som to radšej tak. Nemala som v úmysle riadiť sa porekadlom, že kov treba kuť za horúca, pretože v mojom prípade by som sa s veľkou pravdepodobnosťou popálila. Lexie nebola jedna z tých, čo sa často na niekoho naserú, takže som nebola na to zvyknutá a zle som to znášala.

Keď som otvorila chladničku, že si vezmem niečo na obed skonštatovala som, že som si mohla predsa len kúpiť v Ríši Delta niečo viac ako len Lávovú Čokoládu.

Keďže som dnes videla ráno Vivian, Yoan aj Jelenu, večer tiež uvidím Lexie s Trish, nemohla som ukrátiť ani Monulisu o kúsok svojho ja.

MONALISA: Kam si sa stratila? Myslela som, že sa tu už neukážeš a ja si budem musieť zvyšok života stráviť písaním si s Edwardom-Cullenom a CicouMicou.

CERVENACIAPOCKA: Hrozná predstava, to musím uznať. Ale neboj, nenechala by som ťa v tom. Bolo by to odomňa až príliš kruté.

MONALISA: Áno. Od EdwardaCullena by som dostala nejaké namakané drahé a rýchle auto. Ale na čo by mi bolo, keby som nemala koho voziť? Radšej by som tvoje koláče.

CERVENACIAPOCKA: Ja viem. Práve teraz som zredukovala okolie mojich odberateľov, pretože som našla jedného perfektného, no ešte sme zatiaľ neprebrali podmienky odberu a ešte som mu ani neposlala vzorky.

MONALISA: Páni, si ty ale rýchla. A ja som dúfala, že sa už čoskoro uvidíme a ja ťa pozvem na tú sľúbenú večeru.

CERVENACIAPOCKA: raz sa určite stretneme. O tom niet pochýb, no potom už asi za iným účelom ako sme pôvodne chceli.

MONALISA: Kto to je? Snehulienka z vedľajšieho lesa? Či Šípková Ruženka? Mám číslo na čarodejnicu, a jablko či ruža to všetko hneď spravia.

CERVENACIAPOCKA: Nemusíme zachádzať do extrémov. Aj tak je dosť pravdepodobné, že koláče, ktoré ponúkam jej nechutia a radšej má tie od Princa z nejakého iného lesa.

MONALISA: Daj čo najskôr vedieť...Škoda, že si neprišla skôr, mám teraz naplánovanú schôdzku s jedným kupujúcim a slečna Daisy nie je schopná spraviť niečo takto náročné. Verím, že sa tu čoskoro vidíme a hlavne s lepšími správami s akými si prišla dnes.

CERVENACIAPOCKA: Dala som ti radšej vedieť vopred, aby sme sa vyhli nedorozumeniam. Drž sa na schôdzke.

MONALISA: Ty sa drž hlavne v živote.

Odhlásila sa. Mala som pocit, že som ju trochu ranila s tým, že do môjho života prišiel niekto nový. Ale také veci sa stávajú a určite s tým bude v pohode. Časom.

Nemala som v pláne nič prevratné, tak som sa išla pripravovať na večer a poskladať si červenú stranu rubikovej kocky.

O siedmej mi už zvonila pri dverách Yoan.

"Ahoj," pozdravila ma. Mala na sebe kožené gate - čo neviem ako nich mohla vydržať vzhľadom na vonkajšiu teplotu v tieni.

"Ahoj," ozdravila som ju. Nepozvala som ju dnu a hneď vyšla von. "Čo Lexie? Nedvíhala mi ani neodpisovala."

"Ale sms si prečítala. volala mne, že príde a stretneme sa v nejakom novom bare o deviatej."

"Prečo si teda prišla už o siedmej?"

"Myslela som, že budeme ešte chvíľu u teba alebo že sa ešte budeš pripravovať, aby si bola pekná ako vždy."

"Lichôtky ti nepomôžu," povedala som a vybrala som sa po chodníku.

"Kam ideme?" dobehla za mnou.

"Neviem," odpovedala som, "rovno."

"Poďme radšej krivo, nájdeme pivo," zarecitovala.

"Na pivo môžeme ísť aj keď pôjdeme rovno."

"Platíš," povedala ani sa ma nespýtala.

"Ako inak," zadrela som.

Spomalila a milo sa ma spýtala: "Ešte máš blbú náladu z rána?"

"Nie," automaticky som povedala. "Vlastne, ani neviem. Asi kvôli Jelene."

"Aha."

"Čo, aha?" pozrela som sa na ňu.

"Čo myslíš tým, čo, aha?"

"O čom sa to tu vlastne bavíme?" začala som chytať nervy.

"Ja neviem, ty si s tým začala..."

Rezignovala som.

"Fajn, nechajme to radšej tak," nemala som ďalšiu chuť niečo riešiť alebo sa zaoberať tým, prečo som taká podráždená.

"Fajn," musela mať posledné slovo.

Nemala som chuť si poštvať ďalšieho človeka. Lexie mi bohate stačila. Keď tak rozmýšľam s Yoan som sa asi nikdy nehádala. Aspoň nie takto skutočne.

"Chcela by som už zimu," začala som konverzáciu, keď som si odpila z piva. Predtým ma však Yoan zbavila peny, ktorú vážne nemusím. Keby som ju nemala, tak neviem ako by som mohla piť pivo.

"Prečo? Leto je super. A v zime sú skúšky."

"To by mi nevadilo. Mala by som aspoň čo robiť. Už to leto trvá nejako dlho."

"Robíš si srandu? Prešli tak tri týždne. Ešte sa teda načakáš."

"S tebou mi to prejde rýchlo," vypadlo zo mňa a Yoan skoro zabehlo.

"Čo tým chceš povedať?"

"Nič, mala by som niečo?" potom som hneď rozmýšľala čo by som tým všetko asi mohla naznačiť.

"Nie, nič," mykla plecami a odpila si z piva. Nasledovali tiché minúty. Keby som ich venovala všetkým zosnulým, tak by som si stihla spomenúť na všetkých, ktorých som poznala.

Našťastie prišla Lexie, no David s ňou nebol.

"Kde si nechala milého?" spýtala som sa s úsmevom, ale asi to nebola tá správna otázka.

"Yoan ti zabudla povedať jeho meno alebo čo?" vyštekla na mňa a sadla si vedľa nej.

"Ou, vzdávam sa," zdvihla som ruky na obranu.

"Išiel nám kúpiť piť," odpovedala mi na otázku.

"Povedala mi ho. Volá sa David," odpovedala som jej na tú jej.

"Ešte sa ani nepoznáme a už ma ohováraš?" prišiel ku mne odzadu hrubý hlas a následne si prisadol k Lexie.

"Prepáč, len som dávala na známosť, že sklerózu zatiaľ nemám v pokročilom štádiu," pozrela som sa na Lexie, ale ona mala oči len pre Davida.

"Teegan, hej?" podával mi ruku.

"Áno," usmiala som sa a opätovala stisk.

"Prečo nič nepijete?" obzeral sa po stole. Bola som rada, že niečo hovorí a pri stole nie je trápne ticho. Keby tu nebol, my tri by sme vyhrali bobríka mlčanlivosti. Vlastne, keby tu nebol, možno by sme s Lexie ani neboli pohádané. Ale keby tu nebol, Lexie by sa mala asi nanič, takže v konečnom dôsledku je fajn, že tu je.

"Už sme mali pivo," odpovedala za mňa Yoan.

"Budeme tu celý večer?" opäť nahodil niečo na konverzáciu. Skvelého chlapa sme jej našli.

"Ja tu nechcem byť celý večer," ozvala sa Lexie.

Opak bol však pravdou a o tretej v noci nás Lexie s piatimi vodkami v sebe prehovárala, aby sme ešte ostali. Ja, aby som si to u nej vyžehlila, som sa pridala na jej stranu, aj keď by som už najradšej snívala o Jelene.