47. kapitola
Dnes som nezaspávala pokojne a bez problémov. Stále mi vírili v hlave jej slová. Prečo to povedala? Asi o pol tretej som zaspala. Ráno ma zobudila Anabela, že mám ísť na raňajky. Pri stále už sedel Lukáš.
"Dobré ráno,"milo som ho pozdravilo.
"Dobré ráno suka,"povedal podráždene.
Možno som len zle počula...
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro