Nikde som nikoho nevidela. Vstúpila som do obývačky kde sedela Anabela a mala hlavu v dlaniach. Potichu som podišla k nej a jemne ju pohladila po chrbte. Myklo ju. Zľakla sa ma, no hneď ako ma uvidela stiahla do objatia. Objatie som jej obetovala. Bolo to objatie MATKY a DCÉRY.

Možno budem takéto objatia zažívať častejšie...

Boli sme takto dlho. Vyrušil nás až príchod Lukáša.