"Som Anabela a pokojne mi tykaj, " povedala s úsmevom.

"Barbara," odvetila som a objala ju.

"Zbaľ si veci a ideme DOMOV," prikázala mi. Zostala som trochu mimo z jej slov, no poslúchla som.

Možno budem mať pravý domov...

Pobalila som si všetky veci a nasadla do auta. Anabela naštartovala a išlo sa.