Otvorím vchodové dvere. Uvidím tmu a pach. Neupratujem. Nemám dôvod. Žijem sama a návštevi nemám. Lahnem si na polorozpadnutú posteľ a začnem plakať. Chcem mať lepší život. Som len kôpka neštastia.

Možno ho raz buďem mať...

Utrela som si slzi a zaspala.