**Hore obrázok Martina**

Hovorí sa, že minulosť treba nechať minulosťou. Poučiť sa z chýb, ktoré sme spravili a už sa neobzerať späť. Treba sa pozerať dopredu a žiť každý deň naplno.

Martin ale tento názor nezdieľal. Teda, ešte pred pár týždňami áno, ale vtedy bol ešte normálny svet. Teraz je prevrátený naruby a rozbitý na milióny kúskov. A sny sa stále vracajú. Vždy v spánku. Sny o Samkovi a o všetkých tých krásnych zážitkoch s ním.

--------------------

Boli znova letné prázdniny, no Martin a Samko mali už trinásť. Boli najlepší kamaráti, vo všetkom si pomáhali a väčšinu času trávili spolu.

U Martinovej babky na dedine bolo vždy perfektne. Samko to tam zbožňoval, hovoril, že ani v tom najväčšom meste sa nedá zažiť to, čo na dedine a v prírode.

"Kašľať na všetky hypermarkety v našom meste. Aj na všetky butiky s handrami od výmyslu sveta. Iba tu zažiješ skutočný život, ozajstné zážitky. A nefetuješ pri tom výfukové plyny," zapálene rozprával Samko jedného večera, keď mali znova za sebou krásny deň.

Martin bol rád, že sa Samkovi na dedine tak páči. Nepotrebovali mobil, tablet, alebo počítač, aby sa zabavili. Našli si zábavu aj sami.

----------------------

V jeden deň bolo veľmi teplo, až sparno. Chalani trávili čas pri jazierku neďaleko dediny a bláznili sa vo vode. Večer však prišli oblaky, ktoré neveštili nič dobré.

"No teda, v noci bude asi tá búrka, ktorú spomínali v predpovedi počasia," vyzrela babka z okna. "Dažďu nohy visia."

Samko sa nepokojne zahniezdil. "Neznášam búrky v noci," zašomral a dal si do úst posledné sústo koláča, ktorý si dal ešte za večerou.

"Nech sa vyprší v noci, ráno bude čerstvý vzduch," povedala babka. "A keď bude pekne, budete môcť znovu behať po vonku."

Búrka v noci naozaj prišla. Sprevádzal ju hustý dážď. Hromy boli čoraz hlasnejšie a blesky križovali oblohu.

Martin sa zobudil, zamračil sa a otočil hlavu k oknu. Síce boli stiahnuté žalúzie, no blikanie bleskov bolo v izbe vidieť. A pri dunení hromov sa moc dobre nedalo spať.

V druhej posteli sa pomrvil Samko. Martin vedel, že neznáša nočné búrky, no nikdy s ním počas nočnej búrky nebol.

Samko sa posadil na posteli a pozrel sa na okno. Zablyslo sa a hneď za tým zaznel hrom. Samko sa mykol. Búrka bola priamo nad nimi.

"Sami?", oslovil ho Martin.

"Maťo? Ani ty nespíš?", opýtal sa.

"Dá sa pri tomto? Je to rovno nad nami. Tipujem, že to ešte nejaký čas potrvá," odhadoval Martin.

"Kruci. Človek sa ani vyspať nemôže," sťažoval sa Samko.

Dážď udieral na rímsu, lialo ako z krhly. Martin radšej nechcel vedieť, ako to vyzerá vonku. Nasledovala séria bleskov a hromov. Samko bol čoraz nepokojnejší.

"To sa nedá, toto," hlesol Samko. "Ak si aj ľahnem, tak pri každom hrome ma nadhodí meter nad posteľ."

"Mne sa tiež nedá spať. Takúto búrku veru nepamätám. Ale zase bolo riadne sparno," konštatoval Martin.

"Maťko?", oslovil ho Samko znovu.

"Áno, Sami?"

"Mô-môžem vliezť ku tebe do postele? Budem sa cítiť bezpečnejšie."

"Jasné, poď sem. Miesta je tu dosť," povedal Martin a posunul sa ku stene.

Samko vstal zo svojej postele a priľahol si k Martinovi. Ten sa rozdelil o deku, ktorou bol prikrytý a Samko sa usmial.

"Ďakujem, Maťo, už je lepšie," povedal chlapec.

"Lepšie? Veď cítim, ako sa chveješ. Za chvíľu mi začne vibrovať posteľ. Poď sem," povedal Martin a pritúlil si kamaráta. Hladil ho po chrbte a Samko naňho pozrel s láskou.

"Teraz je to oveľa lepšie," zašepkal Samko. Natiahol ruku a tiež začal Martina hladiť po chrbte. Martin neprotestoval.

Samko natiahol k Martinovi hlavu a pobozkal ho na pery. Ten mu to opätoval ešte dlhším bozkom. Obaja chlapci sa objali a bozkávali sa. Na búrku úplne zabudli.

Keď sa odtiahli, aby trochu nabrali dych, ozval sa Samko: "Vieš, Maťko, prišiel som na jednu vec. Že som gay. Už dlhší čas pozerám po chalanoch a nie po babách. A hlavne sa mi páčiš ty. A veľmi."

Martin sa usmial. "Sami, ty sa mi tiež veľmi páčiš. Si ten najzlatší človek na svete. Ja som tiež gay. Viem to už od jedenástich. Dosť skoro, ale tak to proste vyšlo. A hlavne si sa mi páčil hneď, ako si prvý raz vošiel do našej triedy. A čím viac času sme spolu trávili, tým viac som sa do teba zaľúbil," povedal a pobozkal Samka na pery.

"Chceš so mnou chodiť, Maťko?", opýtal sa Samko.

"Vlastne spolu už chodíme. Ale teraz to bude také naozajské. Áno, chcem s tebou chodiť, Samko."

Chlapci už nepovedali ani slovo, dali si dlhý bozk na pery. Potom ležali vedľa seba a navzájom sa hladili.

"Toto sú tie najkrajšie prázdniny. Som s tebou a sme do seba zaľúbení. To je pocit nadovšetko. A vonku je stále búrka," vravel Martin.

"Na búrku sa vykašľať. Už ju nevnímam. Vnímam len teba, Maťko," povedal Samko a znovu Martina pobozkal.

Nad ránom búrka prestala a chlapci konečne zaspali. V objatí.