**Túto kapitolu venujem Tenebris09. Som rád, že som Ťa spoznal a že sa Ti príbeh páči. Ďakujem za všetky milé a povzbudivé slová. Vážim si to.**

Martin surfoval po internete a čítal si články, ktoré ho zaujali. Jeden známy hudobník zomrel na rakovinu. Martin otvoril článok a čítal. Poznal toho hudobníka, tak ostal smutný. Zase rakovina. Tá sviňa sa nezastaví pred ničím. Myšlienky vírili Martinovi hlavou, tak zatvoril článok a natiahol sa na posteľ. Spomenul si na Samka a na deň, keď sa všetko zmenilo. Keď si rakovina povedala, že sa zmocní aj Samka a začne boj o jeho život.

Chalani sa stretli u Babu. Samko bol ešte zdravý, plný života a energie. Nikto netušil, čo má už onedlho prísť.

Keď prišli ku nej, počúvala práve Nightwish. Ani Martin ani Samko to nepoznali, tak sa Samko so záujmom opýtal: "Čo to počúvaš?"

"Nepoznáš Nightwish? Veď o nich zvyknem rozprávať," povedala Babu.

Samko sa trochu zahanbil. "Ten názov poznám a aj viem, že ich máš rada, ale ešte som od nich nič nepočul."

Babu vyvalila oči. "To sa mi nechce veriť. Fakt som ich nikdy nepúšťala, keď ste tu boli?"

"Páči sa mi to spojenie tvrdej hudby s operným spevom. To je unikátna kombinácia," ozval sa Martin.

Babu sa usmiala. "Mám nápad. Niečo vám pustím, chlapci, to sa vám bude páčiť." Pristúpila k počítaču a našla tam pesničku, ktorú chcela.

"Toto je Sleeping Sun. Počúvajte nielen uchom, ale aj duchom. A hlavne srdcom."

Keď Tarja Turunen začala spievať prvé tóny, Samko chytil Martina za ruku. Obaja sedeli bez pohnutia a spoločne žasli nad krásou pesničky.

"To bola nádhera," povedal Samko keď pieseň skončila.

"Vedela som, že sa vám bude páčiť," usmievala sa Babu.

"Pusti to ešte raz, prosím ťa," povedal Martin a vstal z postele. Babu mu rada vyhovela.

"Smiem prosiť, pane?", oslovil Martin Samka. Ten sa usmial a povedal: "Samozrejme."

Obaja sa postavili do stredu izby, objali sa a tancovali slaďák telo na telo. Babu ich s úsmevom pozorovala. Chalani sa pobozkali.

Keď pieseň skončila, povedal Samko: "Toto bude naša pieseň, dobre?"

"Súhlasím. Je to krásna pieseň," povedal Martin.

--------------------------

Asi týždeň po tom, čo boli chalani u Babu, začali Samka trápiť bolesti v okolí žalúdka. Dúfal, že čoskoro prejdú, no nestalo sa tak. Neskôr začal na sebe pozorovať aj slabosť a nechuť do jedla.

Martin si všimol, že s jeho priateľom niečo nie je v poriadku. Neušlo mu, že je Samko menej energický.

"Choď ku doktorke, Samko, keď pociťuješ bolesti. Pošle ťa na vyšetrenia a po nich budeš múdrejší," vravel mu Martin.

"Malo by to prejsť samo, veď som ešte mladý, tak by takéto problémy mali prechádzať samy od seba," zdráhal sa Samko.

"Sami, daj si povedať, prosím ťa. Vidím na tebe, že si unavenejší, pritom si býval plný energie. Bolesti v oblasti žalúdka nie sú sranda. Daj sa vyšetriť, niektoré veci musia pominúť len s lekárskou pomocou," naliehal Martin.

Samko odolával ešte týždeň, no bolesť neprestávala, tak ho mama zaviezla ku doktorke. Tá ho poslala na ďalšie vyšetrenia, pretože Samko cítil bolesť ešte viac, keď sa lekárka dotkla žalúdka a miest okolo neho.

Absolvoval gastroskopiu, ktorá ho dosť vyčerpala, pretože mal v žalúdku zavedenú hadicu so sondou, ktorou lekári pozorovali vnútro jeho žalúdka. A nebolo treba ani čakať na výsledky, bolo to zjavné hneď.

Keď Martin v ten deň prišiel za Samkom, našiel ho sedieť v izbe a pozerať z okna. Všimol si, že Samkovi po lícach tečú slzy. Martin sa zľakol.

"Mám rakovinu žalúdka," hlesol Samko slabým hlasom a vzlykol.

Martin cítil, ako ho vo vnútri obliala ľadová vlna. Musel sa chytiť, aby nespadol. Samko naňho pozeral zničeným pohľadom.

"Nastupujem na chemoterapie. Je...je možné, že sa z toho dostanem, ale možno aj nie... Chemoterapie sú hnus, viem to. Môj strýko mal presne toto isté a už nežije," hovoril Samko.

Martin pristúpil k Samkovi a dlho ho objal. Potom ho pobozkal a povedal: "Ale ty sa z toho dostaneš, Sami. Budeš bojovať. My budeme bojovať. Nebudeš v tom sám, jasné?"

"Ja... budem bojovať, ale nemusí to vyjsť. Neviem, v akom stave budem počas chemoterapií a či sa všetko ešte nezhorší," obával sa Samko.

"Počúvaj ma, Samko. Budeme bojovať spoločne a našou zbraňou bude pozitívna nálada. Nedávno som čítal, že pri liečbe rakoviny pomáha aj pozitívna a optimistická nálada. Takže žiadne porazenecké reči. Žiadne opúšťanie sa. Budeme tomu čeliť s úsmevom, nech tá choroba vidí, že sa nedáš, že my sa nedáme. Dobre? Odteraz neexistuje pojem 'nedostanem sa z toho', ale 'dostanem sa z toho'. Takto sa obaja nastavíme a určite vyhráme." Martin sa sám sebe čudoval, že je schopný takto hovoriť. Vo vnútri sa celý triasol a všetko v ňom horelo.

Od Samka šiel rovno k Babu. Keď prišiel do jej izby, sadol si na posteľ a slabým hlasom povedal: "Samko má rakovinu žalúdka." Na viac sa nezmohol, pretože hneď na to sa usedavo rozplakal. Babu ho objala. Martin jej plakal na pleci a nedokázal sa zastaviť.