**Túto kapitolu venujem Babu-Wixx za krásny cover, ktorý mi urobila. Ďakujem.**

Niekedy je treba urobiť zmenu. Niekedy je proste nevyhnutná. Bolo treba to urobiť čo najskôr, kým ešte nie je neskoro. Maroš si to dobre uvedomoval, preto sa stretol so svojím kamarátom psychoterapeutom, ktorému plánoval zveriť Martina. Oboznámil ho s okolnosťami, ktoré ho k tomu viedli a oboznámil ho aj s Martinovým prípadom. Kolega mal pre svojho kamaráta pochopenie a na Marošovu radosť súhlasil s tým, že bude pokračovať v Martinových terapiách.

Maroš uvažoval aj nad tým, komu to oznámiť skôr. Či Martinovi, alebo jeho rodičom. Nakoniec sa rozhodol oznámiť to najprv Martinovi. Stretli sa u neho doma, v jeho izbe.

"Dnes ti musím povedať niečo dôležité, Martin. Rozhodol som sa, že nebudem pokračovať v tvojich terapiách, namiesto toho budeš dochádzať k môjmu kamarátovi, doktorovi Benešovi. Je to veľmi dobrý odborník, má viac skúseností ako ja, som si istý, že ti pomôže ešte lepšie," hovoril Maroš.

Martin bol prekvapený. "Ale... prečo zrazu taká zmena? Veď terapie prebiehali veľmi dobre a ty si mi veľmi pomohol. Nerozumiem tomu," namietol.

"Vysvetlím ti to," povedal Maroš a odkašľal si.

"Je to neobvyklé riešenie, ale v krajných prípadoch sa to robí. Uvedomil som si, že som nebol dostatočne profesionálny. To, že som začal terapie vykonávať u teba, navyše priamo v tvojej izbe, psychoterapeuti nerobia. Pripúšťam, že tvoj prípad bol špecifický, no napriek tomu som mal pokračovať v terapiách u mňa v ordinácii. A ešte jeden dôvod, možno najdôležitejší. Stalo sa mi totiž to, že som sa do teba zamiloval," priznal sa Maroš.

Martin sa prekvapil ešte viac, no bolo to oveľa príjemnejšie prekvapenie.

"Čím viac terapií sme spolu absolvovali, tým viac som bol presvedčený, že si pre mňa viac ako klient. Uvedomil som si, že s tebou chcem byť každý deň a neobmedzovať sa terapiami. No a tu nastáva najvážnejší problém. Ako psychoterapeut musím vedieť zvládnuť svoje emócie. Mojou úlohou, respektíve poslaním je byť tu vždy pre klienta a konať tak, aby som mu v nijakom prípade neublížil. A keby si ostal môj klient a začali by sme spolu milostný pomer, skôr či neskôr by som ti ublížil, čo by som nechcel. Bolo by to moje osobné zlyhanie, zahodil by som tým všetko, čo som študoval na škole, všetka práca by vyšla nazmar. Preto som ťa preložil k doktorovi Benešovi, aby pokračoval v terapiách a my by sme už neboli vo vzťahu terapeut - klient."

Martin to všetko chvíľu spracúval. Maroš sa do mňa zaľúbil. Zvláštne, že som si to nikdy nevšimol. Ale to asi preto, že som všetku energiu vložil do toho, aby som sa spamätal zo Samkovej smrti. Ozaj, Samko. Čo by povedal na to, že sa niekto do mňa zaľúbil? A môžem sa už do niekoho zaľúbiť aj ja? Myšlienky sa Martinovi rojili v hlave jedna za druhou.

"Nad čím rozmýšľaš, Martin?", vrátil ho Maroš do reality.

"Čo? Nič, ja len tak. Rodičia o tom už vedia?"

"Ešte nie. Ale oznámim im to. Verím, že to pochopia. Potom ťa mám v pláne zoznámiť s doktorom Benešom a naplánujete si sedenia, dobre?"

"Dobre. No každopádne ma to prekvapilo. Daj mi, prosím, trochu času, nech to všetko spracujem," povedal Martin.

"Dám ti času, koľko budeš chcieť. Všetko má svoj čas," povedal Maroš.

To je pravda, pomyslel si Martin. Všetko má svoj čas. Budem chodiť k inému psychoterapeutovi a zvykať si na jeho metódy. Ale to dám. Zmena je predsa život.