Vonku bol práve upršaný deň a Martinovi sa nikam nechcelo. Maroš dnes uňho nebol, tak Martin len ležal na posteli a hľadel do stropu. Znovu podľahol spomienkam na Samka, tentoraz na to, ako spolu nastúpili na strednú školu.

Martin a Samko brali ako veľké šťastie, že ich prijali na rovnakú školu a dokonca ich dali spolu do triedy. Prijali ich na umeleckú školu, z čoho mali radosť, pretože boli veľmi kreatívni a zruční.

Deň pred začiatkom školského roka bol Martin u Samka. Sedeli na posteli v objatí a rozprávali sa o novej škole.

"Samko, myslíš, že by sme sa mali vyoutovať hneď na začiatku? Alebo si to necháme až na deň, keď si budeme istí, že spolužiakov dobre poznáme?", opýtal sa Martin.

"Ja si myslím, že by sme sa mali vyoutovať pri prvej príležitosti. Nech sa predíde zbytočným dohadom. Ak nás spolužiaci prijmú, o to lepšie pre nás," povedal Samko.

"A ak nás neprijmú?"

"Na umeleckú školu sa hlásia zvyčajne ľudia, ktorí sú viac tolerantní a liberálni, aspoň podľa mňa. A ak by nás aj niekto neprijal, ešte stále sme dvaja na to, aby sme tomu čelili. Navzájom sa podporíme," povedal Samko.

"Máš pravdu. Tak im to vyklopíme hneď na začiatku a ako to už vezmú, to je na nich," súhlasil Martin.

Chalani teda na druhý deň išli do školy plní odhodlania. Dospeli k záveru, že sa za svoju lásku nebudú hanbiť a nebudú sa ani skrývať. Ak by to aj držali v tajnosti, určite by sa to skôr, či neskôr prezradilo, a práve tak by to nebolo vhodné.

V triede bolo už zopár žiakov. Martin a Samko si sadli do lavice a obzerali si triedu.

Pred nimi sedelo dievča, ktoré malo sluchátka na ušiach a zrejme si čosi kreslilo. No zaregistrovala, že niekto okolo nej prešiel. Dala si dolu sluchátka a otočila sa k chalanom.

"Ahojte. Konečne nejakí chalani. Už som si myslela, že tu budú samé baby," povedala a usmiala sa.

Martin sa poobzeral a zistil, že naozaj sú tam len dievčatá. Dievča pred nimi malo tričko s kapelou Nightwish a charizmu metalistiek. Martin mal ženy v rockovej a metalovej hudbe rád.

"Volám sa Barbora, ale všetci ma volajú Babu. Budem veľmi rada, keď ma tak budete volať aj vy. Teší ma," predstavila sa.

"Ja som Martin a toto je môj priateľ Samko. Nemáme nejaké špeciálne požiadavky na to, ako nás treba volať, kľudne nás volaj ako chceš. Aj nás teší," povedal Martin.

Babu sa tvárila trochu prekvapene. "On je tvoj priateľ? Znamená to, že spolu chodíte?"

"Presne tak," ozval sa aj Samko. "Chodíme spolu a veľmi sa ľúbime. A sme veľmi radi, že nás dali do jednej triedy."

"To je super, vždy som chcela mať nejakého gaya za kamaráta a teraz to vyzerá, že budem mať rovno dvoch," rozžiarila sa Babu.

"Ste spolu zlatí, keď sa na vás pozerám. Dúfam, že vás príjme čo najviac ľudí," povedala ešte.

Ich rozhovor neunikol viacerým babám, ktoré prišli za chalanmi predstaviť sa a pozrieť si roztomilý párik, ktorý sa za to nehanbil a ktorý bol zamilovaný až po uši.

Martin sa pri tej spomienke usmial. Veru, pekný deň to bol. Baby nás prijali všetky a hoci zopár chalanov, ktorí prišli neskôr, bolo mierne zaskočených, napokon si na nás zvykli.

Chalani si vďaka priateľským povahám získali každého v triede. Celkovo tam bol dobrý kolektív. Babu sa stala ich najlepšia kamarátka a tak prvý ročník na strednej prebehol hladko. A samozrejme nikto nečakal, že príde to, čo jedného dňa prišlo...

----------------------
Ahojte, ospravedlňujem sa, že ste na novú časť museli čakať tak dlho. Momentálne totiž rozmýšľam, kam a ako posunúť dej. Zároveň píšem nový príbeh, volá sa Esencia Lásky, poteší ma, keď si ho prečítate ;-).
   Ako to tak sledujem, v poslednej dobe si tento príbeh prečítalo veľa ľudí, čo je úplne super. Preskočilo to stovku, a teraz to preskočilo už 150 prečítaní. Je to úžasné, strašne veľa to pre mňa znamená a chcem sa Vám všetkým veľmi pekne poďakovať. Za každé jedno prečítanie, za každý jeden vote a za každý jeden koment. ĎAKUJEM. Mám Vás všetkých rád, opatrujte sa :-).
JurajNewt