Prvý raz od Samkovej smrti sa Martin cítil dobre. Síce stále cítil veľkú bolesť, no už sa mu lepšie znášala. Maroš robil svoju robotu naozaj dobre, hoci podľa jeho slov to robota nebola, ale pomoc človeku v núdzi. Babu tiež pomáhala, a Martin zaznamenal podporu aj od svojich spolužiakov. Keď sa k tomu prirátala jeho i Samkova rodina, bolo zjavné, že Martin sa zo svojho žiaľu dostane skôr, ako čakal.

No na Samka spomínal stále. Zásadný rozdiel bol, že pri spomienkach naňho už neplakal. Spomínal naňho s láskou. Spomínal na všetko krásne, čo spolu prežili.

Dnes bola jasná noc a Martin vyšiel na balkón, aby sa pozrel na hviezdy, ktoré bolo pekne vidno, aj keď býval na sídlisku. Tento výhľad mu pripomenul jednu letnú noc, keď bol so Samkom vonku a na oblohe bolo množstvo hviezd.

Chalani mali už pätnásť rokov a mohli byť dlhšie vonku. Boli znovu na dedine u Martinovej babky.

Večer bolo príjemne teplo, ideálny čas na prechádzku. Chlapci to využili a išli sa prejsť na lúku za dedinou. Všetky vône lúčnych kvetov boli vo večernom ovzduší ešte výraznejšie a cvrlikanie cvrčkov umocňovalo magickú atmosféru večera.

Chlapci sa posadili do trávy, okolo nich nebol nikto. Obaja sa nechali unášať kúzlom momentu a dali si dlhý bozk na pery.

"Pre túto chvíľu som sa narodil," povedal Samko. "Aby som ťa pobozkal uprostred zakvitnutej lúky pod oblohou plnou hviezd."

Martin ho pohladil po líci. "Ja som sa narodil preto, aby som ťa mohol milovať," povedal nežne.

"Tak potom si sa dobre narodil. Lebo ma miluješ a ja teba tiež. Obaja sme sa dobre narodili," povedal Samko. Nemali potrebu sa vždy rozprávať nejako zvlášť inteligentne. Občas im stačilo sa len predháňať v tom, kto povie druhému väčšiu lichôtku. Alebo im stačilo proste si vyznávať lásku a podobné sladké hlúposti.

Samko sa otočil a oprel sa chrbtom o Martinovu hruď. Ten si zase oprel hlavu o Samkove plece a spoločne sa dívali na hviezdy.

"Čo myslíš, koľko je na nebi hviezd?", opýtal sa Samko.

"Neviem. Skúsime ich spočítať?", navrhol Martin.

"No skúsme, že k akému číslu sa dostaneme," súhlasil Samko a začali počítať. Samko natiahol ruku, ukazoval na hviezdy a mrmlal si počty pre seba. Martin mu nežne chytil ruku a ukazoval na hviezdy spolu s ním.

Po stovke ich to prestalo baviť. "Nechajme to tak. Nechce sa mi počítať do triliónu," povedal Martin.

"Uzavrime to na ležatej osmičke, čo ty na to?" pozrel Samko na Martina.

"Som za. Nechajme to na tom, že ich je nekonečno," prikývol Martin.

"Pre mňa je aj tak zo všetkých tých hviezd len jediná. Ktorá prežiari aj tie ostatné, čo sú na oblohe. A to si ty, láska," povedal Samko nežne.

Martin sa usmial. "Samko... Ja ťa milujem." Nežne Samka pobozkal. Ten mu to opätoval a bozkávali sa už vášnivejšie.

Martin sa vrátil do súčasnosti. Toto bola jedna z úplne najkrajších spomienok, ktorú mal. Usmieval sa.

"Tak ako, Samko, už si zistil, koľko hviezd je na oblohe? Že nie? Že dávaš pozor na mňa? No dobre, ty môj strážny anjelik. Dávaj na mňa pozor a skús to tam hore nejako zariadiť, aby som bol zase šťastný. Práve teraz som, no to je vďaka spomienke na teba. Potreboval by som ale byť šťastný už stále. Smutný som bol už dlho. Tak to urob pre mňa, prosím. Ďakujem ti, láska. Milujem ťa," rozprával sa Martin sám so sebou.

-------------------------
Ahojte, znova ďalšia časť je na svete :-). Dúfam, že sa páči. Ďakujem veľmi pekne za prečítanie, za vote aj za komenty. Vážim si to.
P.S.: Máme jún, čiže Pride Month, alebo mesiac hrdosti pre LGBT+ ľudí. Je to aj môj sviatok, tak si prajem Happy Pride Month :-D :-* 🎂🍾🌈.