Utekal Liu Yue Han dole horou preč z dediny, presne ako mu kázal Chen Zhi Tian. Zhodil dole svoj Yueying a vyskočil nohami na jeho plochú čepeľ. I viezol sa dole vzduchom, jeho čierny chvost vlasov za ním povieval sťa čierny mrak.

Ďalšie svišťanie vo vzduchu presvedčilo ho o tom, že ho predsa len niekto prenasleduje. Obrátil hlavu, aby sa pozrel, komu sa podarilo preraziť Chen Zhi Tianovu obranu, keď zazrel známu stareckú tvár – majster Zhao Feng.

„Shifu!" zareval do nočného vzduchu. Jeho hlas sa ozýval naprieč prázdnou horou ponorenou do hlbokej noci. „Nechajte ma konečne žiť! Prisahám, že som nevinný!"

„Viem, že je to tak!" zakričal za ním jeho majster. „Yue Han, prestaň utekať a vráť sa so mnou do Mesačnej sekty! Chcem ťa prijať naspäť!"

Liu Yue Han takmer spadol zo svojho meča. I spomalil tempo a vzniesol sa nižšie, na miesto na úpätí hory, kde končil les, len niekoľko Li od otrávenej dediny, kde sa predtým zastavili s Chen Zhi Tianom.

Vôkol nich začal padať hustý sneh.

„Ako naspäť?" opýtal sa zmätene Liu Yue Han. „Vyhostili ste ma predsa! Rada starších už rozhodla!"

„A rovnako tak môže rozhodnúť aj o tom, že ťa vezme naspäť. Yue Han, mýlil som sa, keď som ťa považoval za zradcu. Po tom, čo si tvrdohlavo opakoval, že za všetko môže Wang Liang Shen, začal som sám potajme vyšetrovať, čo sa stalo. Mal si pravdu. Našiel som stopy, ktoré môžu dokázať tvoju nevinu, no na to, aby sme to všetko uzavreli, musíš sa vrátiť naspäť na Lunárny vrch!"

„A čo sa stane, keď sa vrátim a rada to neuzná?"

„Rada vždy počúva, čo hovorím," odpovedal majster Zhao Feng. „Teraz už vieme, že Liang Shen musel mať nejakého komplica. Keď sa nám ho podarí odhaliť, pravda konečne vyjde najavo a ty budeš opäť členom Mesačnej sekty."

Liu Yue Han zízal na svojho majstra. Keď začul jeho ponuku, rozbúchalo sa mu srdce. Spomenul si aj na Chen Zhi Tiana a jeho kliatbu. Keď sa vráti naspäť na Nebeskú horu, bude môcť študovať fénixovu kliatbu a potom ju pomôže prelomiť. A potom...

Potom Chen Zhi Tian konečne umrie a keď sa znova narodí, nebude si nič pamätať. Vôbec nič... Ani to, koľko spolu strávili času.

A on zostane žiť na Lunárnom vrchu medzi bratmi, ktorí mu nikdy nedôverovali a chceli ho potrestať pri prvej príležitosti, čo sa im naskytla. Kedysi ich považoval za svoju rodinu... Teraz si uvedomil, že toto puto voči nim už viac necíti. Mal rád Nebeskú horu a život na Lunárnom vrchu, no už viac nemal rád členov Mesačnej sekty.

Zovrelo mu žalúdok.

„Shifu, ja sa tam už viac nevrátim," povedal mu Liu Yue Han. „Už nepatrím do Mesačnej sekty a to nezmení ani ďalšie rozhodnutie rady. Rada viac nemá právo o mne rozhodovať, akoby som jej patril."

„Yue Han," majster Zhao Feng na neho pozrel. Po líci stiekla mu osamelá slza. „Si môj syn. Vráť sa domov, prosím ťa."

Liu Yue Hanovi zlomilo mu srdce, keď uvidel, ako jeho otec žiali. Natiahol za ním ruku, neovládnuc svoje emócie.

Vtedy vzduchom presvišťal čierny obsidiánový meč. Jeho ostrie sa zlomyseľne zalesklo v jasnej noci. Vrazil majstrovi Zhao Fengovi rovno do brucha. Majster zakašľal a z úst mu vyletela spŕška teplej krvi.

„Shifu!" skríkol Yue Han.

Priskočil k svojmu majstrovi a vytiahol mu cudzí meč z tela. Keď zazrel jeho čiernu obsidiánovú čepeľ, po chrbte mu prebehol mráz.

Heiyun – Čierny mrak.

Liu Yue Han veľmi dobre vedel, komu tento meč patrí. Odvrátil sa od majstra a pozrel smerom, odkiaľ meč priletel. Po tráve k nemu ležérnym krokom s rukami za chrbtom prichádzal Wang Liang Shen. Mesiac zalieval jeho postavu odetú vo fialových róbach. Jeho strieborná výšivka bola stále na svojom mieste. Zradca. Privolal si do dlane svoj Heiyun naspäť a zazubil sa na svojho brata zo sekty.

„Dlho sme sa nevideli, Liu Yue Han. No vedel som, že keď budem trpezlivý, budeš nasledovať moje stopy a sám za mnou prídeš. Nemalo zmysel sa premáhať."

„Liang Shen," zašepkal majster Zhao Feng.

Spadol na zem a teraz za ním naťahoval ruku.

„Už konečne umri, ty naivný starec," odfrkol Wang Liang Shen. „Všetko iba komplikuješ. Načo si začal do tohto všetkého zbytočne vŕtať? Takmer dvanásť rokov si nevedel, koho máš po celý čas pod nosom a teraz sa ideš do toho obúvať?"

Liang Shen sa natiahol so svojim mečom, odhodlaný zasadiť svojmu majstrovi smrteľný úder.

Liu Yue Han sa k nemu obrátil čelom, zvierajúc v ruke svoj biely Yueying. „Nedovolím ti ublížiť mu," povedal odhodlane.

„V poriadku," zasmial sa Liang Shen, „najprv sa teda porátam s tebou. A potom si vezmem to, čo si mi ukradol."

„Ten člnok ti nepatrí!" skríkol.

„Och, prosím ťa, Yue Han," zasmial sa Wang Liang Shen. „Nemáš ani poňatia o čom to rozprávaš. Ten člnok patril odjakživa mne! A teraz uhni!"

„Nie!"

„Ako chceš. Nevrav potom, že som ti nedal na výber," obrátil Wang Liang Shen svoju čiernu obsidiánovú čepeľ proti nemu. „Vyzývam ťa teda na duel. Teraz to však nebude detské zápasenie ako v aréne na Lunárnom vrchu."

„Prijímam," odvetil Liu Yue Han odhodlane. „Je čas splatiť dlh."

Stáli oproti sebe s vytasenými mečmi, odhadujúc svojho nepriateľa. Veľké snehové vločky vôkol nich poletovali vo vzduchu ako padajúce okvetné lupienky. Liu Yue Han zacítil silný záchvev nostalgie. Koľkokrát sa nachádzal v podobnej situácie, s mečom namiereným na Wang Liang Shena? Počas svojich dní v Mesačnej sekte proti sebe bojovali nespočetne veľa ráz. Teraz ale v ich priateľskom zápasení nebolo ani trocha kamarátstva či rivality. Všetko vystriedala nenávisť a túžba po krvi.

Yue Han veľmi dobre vedel, že ak bude dlho otáľať, Liang Shen zaútočí ako prvý. Liang Shen bol odjakživa extrémne netrpezlivý, čo mu ich shifu Zhao Feng zakaždým vyčítal. Aj keď jeho postoj pôsobil uvoľnenie, Yue Han vedel, že to bola iba pasca, ktorou sa ho snažil nalákať bližšie a donútiť ho pochybiť.

„Vždy si bol extrémne pomalý, braček Yue Han," provokoval ho Liang Shen s úsmevom. „Bojovali sme medzi sebou už mnohokrát, no nikdy sa ti do súboja nechcelo. Tak na čo čakáš? Chceš ma zavraždiť pohľadom? Obávam sa, že toto nebude fungovať. Ak chceš zachrániť svojho majstra, mal by si sa poponáhľať, inak čochvíľa vykrváca," pripomenul mu.

Liu Yue Han pocítil vo svojom vnútri tlak. Kým tu takto oproti sebe stáli a on naťahoval čas, pretože bol opatrný, jeho shifu zatiaľ umieral. Začínala sa ho zmocňovať panika, keď si uvedomil, že to bola bežná taktika Wang Liang Shena.

Shifu je predsa skúsený kultivátor a počas svojho života na čele Mesačnej sekty utŕžil už nemalé zranenia. Veľmi dobre vie, že ak je ťažko zranený, musí ihneď začať s cirkuláciou svojej spirituálnej energie, ktorá mu pomôže zastaviť krvácanie. S toľkými rokmi tréningov a meditácie by sa majster Zhao Feng mohol dostať i z takéhoto ťažkého zranenia, ktoré by pre bežných smrteľníkov bolo osudné.

Keď sa mu podarilo chladne zanalyzovať túto situáciu, upokojil sa. Opäť začal vnímať všetko, čo sa okolo neho deje, odhaliac taktiku svojho oponenta.

„Shifu vždy hovoril, že si veľmi netrpezlivý," odvetil Yue Han. „A dnes v noci na to doplatíš."

„Ja a netrpezlivý?" zasmial sa Wang Liang Shen. „Nevieš si predstaviť, čo to znamená, hľadať niečo storočia a potom o to prísť. Niet divu, že som podľa vás netrpezlivý. Keby ste žili toľko čo ja, možno by ste to pochopili."

Wang Liang Shen zmizol. Yue Han k sebe ihneď obrátil meč, očakávajúc jeho útok. A nemýlil sa. O okamih neskôr sa Liang Shen zjavil rovno pred ním, jeho meč Čierny mrak sa slabo zaleskol v mesačnom svetle noci. Yue Han ho odrazil svojim mečom, vzduchom sa prehnalo ostré zacvendžanie.

Odskočili od seba, ale iba na stotinku, aby sa mohli ihneď vrhnúť jeden na druhého. Liu Yue Han vedel, že musí byť opatrný. Wang Liang Shen mal špeciálny meč, ktorý dokázal z čierneho tieňa vytvoriť obraz svojho majiteľa. Ak človek poľavil v ostražitosti, poľahky si mohol tienistý avatar popliesť so skutočným Wang Liang Shenom. Keby bol toto ich prvý zápas, Yue Han by sa možno nechal nachytať. No oni medzi sebou bojovali mnohokrát. Yue Han vedel, že dokiaľ po jeho bielej lunaritovej čepeli Yueyingu nebude stekať sýta červená krv, netrafil skutočného Liang Shena. Tentoraz nezaváha. Bude do neho ťať, až kým ho nezasiahne.

Vďaka zručnosti ľahkosti Qinggong sa ich strety odohrávali v rýchlosti nemožno rozoznajúc obyčajným smrteľníkom. Liu Yue Han bol ale na takéto tempo zvyknutý. Uskočil obratne do strany a bežný človek by si bol pomyslel, že azda zmizol. No nie, Yue Han iba skákal z miesta na miesto, snažiac sa objaviť Wang Liang Shenove slabé miesto. Teraz bol od neho už iba na krok.

Striebristá čepeľ Yueyingu sa zablysla v tme a zasiahla Liang Shena do krku. Bez okolkov mu prerezala hrdlo, no on neprejavil ani len záchvev bolesti. Hlava odpadla z tela a dopadla na zem ako hustý čierny mrak - avatar.

Ďalší Liang Shen, objavil sa mu za chrbtom. Yue Han zvrtol práve včas, aby posunul svoju čepeľ rovno do cesty svojmu nepriateľovi. Mocne odrazil jeho úder, pretláčajúc sa ďalej dopredu, až kým nebodol Liang Shena do hrude. Tentoraz vytrhol Yueying z avataru stojaceho za ním, ktorý sa v tom istom momente rozpadol na tieň. Toto bol už druhý avatar vytvorený z hustého tieňa.

Liu Yue Han sa obzeral naokolo, očakávajúc úder. No ktorýkoľvek Liang Shen k nemu priskočil, rozpadol sa na hustý čierny oblak v momente, ako sa Yue Hanovi podarilo ho zasiahnuť. Tušil, o čo mu išlo. Bude mu do cesty posielať toľko avatarov, až kým ich všetkých bude automaticky za avatary považovať. Potom sa zjaví medzi nimi a zasadí smrteľný úder.

No bola tu jedna jediná vec, ktorá sa nedala oklamať - Yue Hanov šiesty zmysel. Za chrbtom zacítil približujúci sa vražedný úmysel. Bez ohľadu na to, koľko avatarov za ním Liang Shen poslal, túžbu zabiť vyžaroval iba jeden z nich - skutočný Wang Liang Shen.

Mliečne biely Yueying odrážajúci mesačné lúče sa ostro zrazil s hladkým čiernym mečom z obsidiánu Heiyun. Keď členovia Mesačnej sekty zápasili medzi sebou, stret dvoch lunaritových čepelí bol síce hlučný, ale ich zvonenie bol príjemný ľahký zvuk. Stret s Heiyunom bol ohlušujúci, pripomínajúci úder gongu. Tupé dunenie ozývalo sa naprieč krajinou, násobilo sa ozvenou. Liu Yue Han pocítil, ako sa mu zatriaslo zápästie, keď sa ich ostria zrazili.

Liang Shen bol mocný. Možno nie natoľko ako Chen Zhi Tian, ale Yue Han pocítil v jeho úderoch pevnejšiu ruku. Zato tá jeho sa chvela, akoby mala Yueying každú chvíľu pustiť.

Tisli čepele proti sebe, snažiac sa jeden druhého pretlačiť. Náhle od seba odskočili, obaja lapajúc po dychu. Po tvárach im stekali kvapôčky potu. Priskočili opäť k sebe a lesom sa prehnalo dalšie rinčanie zbraní, tentoraz ešte hlučnejšie, než predtým. Cvengot mečov sa teraz ozýval v pravidelných intervaloch.

Ani jeden z nich nechcel poľaviť, ani jeden z nich si nemohol dovoliť prehrať.

Znova sa zasekli čepeľami do seba, hľadiac ponad ne s nenávistným pohľadom do očí svojho protivníka.

„Mohol si si to zjednodušiť, Yue Han," povedal mu Liang Shen. Tlačil svoju čiernu čepeľ stále na Yueying, odhodlaný dotlačiť ho až k Liu Yue Hanovej tvári. „Chcel som, aby si mi odovzdal ten člnok a potom by si ma už nikdy v živote nestretol. No namiesto toho sa snažíš hrať na hrdinu a odmietaš mi ho dať, hoci nevieš vôbec nič."

„Ten artefakt je majetkom Mesačnej sekty," oponoval mu Liu Yue Han. „A ty do našej sekty očividne nepatríš," dodal rozhodne a zatlačil silnejšie.

Obe čepele boli teraz bližšie k Liang Shenovej tvári. Zvraštil čelo, kým sa snažil pretlačiť Yue Hana naspäť.

„Omyl, braček," povedal mu. „Čo si myslíš, kto ho podaroval zakladateľovi Mesačnej sekty?"

Čepele sa začali približovať k Yue Hanovej tvári.

„To je úplne jedno," nenechal sa odradiť Liu Yue Han. „Bol darovaný Mesačnej sekte, patrí teda Mesačnej sekte. Môžeš sa tváriť, že si jej člen, ale nie si."

„Zdá sa mi, že si to mýliš so sebou," povedal mu Liang Shen s úsmevom. „Si to predsa ty, kto bol vyhostený z Mesačnej sekty."

Liu Yue Han zreval od frustrácie. Zatlačil čepele od seba a uskočil preč skôr, než Liang Shen stihol zareagovať.

Ich siluety sa postupne premieňali na rozmazané šmuhy, ktoré sa v tme noci čoraz horšie rozoznávali. Ďalší hlučný cvengot napovedal, že meče dvoch bývalých členov Mesačnej sekty sa znova stretli v silnom údere.

Liu Yue Han cítil, že Yueying dlho neudrží v rukách. Zápästie sa mu čoraz viac chvelo a nepomáhali ani pravidelné pretláčania, ktorými sa snažili priblížiť čepeľ čo najviac k telu svojho protivníka.

Hoci mal Liu Yue Han spočiatku navrch, Wang Liang Shen prešiel do ofenzívy. Znova zasiahol silným úderom jeho čepeľ. Yueying vyletel do vzduchu a zabodol sa do kmeňa neďalekého stromu.

Liang Shen sa víťazoslávne zahnal mečom na Yue Hana, no ten sa ihneď zohol do podrepu, vyhýbajúc sa čiernej čepeli. Kopol Wang Liang Shenovi do nôh a ten letel k zemi. Yue Han schmatol rukoväť jeho čierneho meča a priklincoval Liang Shena do zeme jeho vlastným mečom. Liang Shen ležiaci na zemi sa začal rozpadať na hustý čierny mrak.

Zozadu prirútil sa k nemu Wang Liang Shen s napriahnutou päsťou. Liu Yue Han šikovne chytal jeho údery päsťou do svojich dlaní a odrážal ich, snažil sa nájsť príležitosť takisto zaútočiť. Prikrčil sa a natiahol práve včas, aby mocne uchopil Liang Shena za zápästie. Liang Shen sa snažil sa vymaniť z jeho zovretia, ruky sa im triasli od toľkej sily, čo museli vynaložiť. Nevládali.

Yue Han sa s ním zvrtol a potom obaja dopadli na zem. Navlas rovnako, ako počas ich posledného spoločného súboja v aréne Mesačnej sekty.

Kotúľali sa v prachu, snažiac sa jeden druhého poraziť. Vykrúcali si navzájom ruky, snažili sa kopnúť, alebo dotiahnuť na akupresúrne body svojho oponenta, no márne. Liang Shen sa zahnal nohou po Yue Hanovi. Povolil zovretie a zvrtol sa s ním. Yue Han využil jeho chvíľku nepozornosti. Prevliekol sa cez jeho rozkročené nohy ako had a sila Liang Shenovho kopu mu pomohla dostať sa nahor. Zrazu bol Liang Shen na zemi a Yue Han nad ním. S vystretou rukou privolal Yueying, odhodlaný konečne zasadiť posledný úder svojmu protivníkovi.

No Yueying neprichádzal... Ešte stále bol zaseknutý hlboko v kmeni stromu.

„Čo je?" spýtal sa ho Wang Liang Shen. „Neodohráva sa náš súboj rovnako ako tie predtým?" doberal si ho hlasom plným jedu.

Namiesto bieleho svetla to bol práve Čierny mrak, čo preletel vzduchom. Wang Liang Shen zovrel v dlani svoj čierny obsidiánový meč Heiyun.

Liu Yue Han ihneď zoskočil dole z Liang Shena, aby sa vyhol úderu jeho meča. No čierny Heiyun rozplynul sa vo vzduchu ako tmavý dym. Liu Yue Han na to neveriacky zízal – avatar samotného Heiyunu?

To bola príležitosť, ktorú Wang Liang Shen potreboval. Natiahol druhú ruku, do ktorej mu skočil skutočný Heiyun i vrazil zadnou časťou rukoväte svojho meča Liu Yue Hanovi rovno do spánkov. Yue Han sa prekopŕcol a dopadol na zem. Člnok, ktorý sa doteraz skrýval v jeho rukáve róby, vypadol na zem a dokotúľal sa rovno k nohám Wang Liang Shena.

„Zabudol si na jednu vec, môj zlatý," povedal mu Wang Liang Shen. Zohol sa a zdvihol drevený člnok zo zeme. Zľahka ho oprášil a potom odložil do rukáva svojej róby. „Tam, na Lunárnom vrchu sme spolu bojovali ako členovia Mesačnej sekty. Tak som sa vtedy na takého hral."

Napriahol sa a kopol Yue Hana do tváre. V nose mu zaprašťalo. Liang Shen si to ale nevšímal. Namiesto toho namieril obsidiánový meč na svojho bývalého člena tej istej sekty a zabodol mu ho do brucha.

Yue Han vykríkol od bolesti. Wang Liang Shen mu vytrhol z tela svoj meč a potom ho bodol znova. A znova a znova. Na záver, keď umierajúci Liu Yue Han na neho nenávistne hľadel svojim jediným okom, sa na neho Liang Sheng zazubil: „Ale už sa nemusím pretvarovať. S tým si nepočítal."

Niekoľkokrát do neho ešte kopol a potom si k nemu čupol, aby sa mu lepšie mohol pozrieť do zakrvavenej tváre. Dreveným člnkom zamával mu pred nosom.

„Mám sa pohrať s niťami tvojho osudu, aby som ťa donútil donekonečna umierať znova a znova? Vie to byť celkom komické, aj keď po pár razoch sa to človeku celkom zunuje," zasmial sa Liang Shen.

„Prečo to robíš?" zasipel Liu Yue Han.

„Prečo si myslíš, že by som ti mal povedať o svojich plánoch?" pokrútil hlavou Liang Shen. „Yue Han, Yue Han. Myslel som si, že si trocha dospel po tom, čo sa ti stalo v dedine Yundong, no zdá sa, že si ešte stále rovnako naivný. Škoda. Keby si sa bol zmenil, mohli sme sa dohodnúť."

Keď si Liu Yue Han uvedomil, že z neho viac nedostane normálneho slova, prestal ho počúvať. Namiesto toho sa snažil cirkulovaním svojej spirituálnej energie zminimalizovať škody na svojom tele, ktoré napáchal Wang Liang Shen, no ten si dal záležať na tom, aby poškodil aj jeho meridiány. Yue Han cítil, ako mu v nose bublala krv pri každom nádychu. Hrudník mu trhane skákal zakaždým, keď sa nadýchol, z uší, nosa, očí a úst mu tiekla krv. Pohľad mu zaletel od Liang Shena na svojho majstra, ktorý ležal na zemi neďaleko.

Majster Zhao Feng ležal vyvalený na chrbte so zatvorenými očami. Sťažka dýchal a dlaň si držal pritlačenú na rane po meči, ktorú mu spôsobil Liang Shen. Z pier mu ešte stále stekal tenký pramienok krvi.

„Čas na hlavné predstavenie," Wang Liang Shen podišiel so svojim mečom k svojmu bývalému majstrovi. Sklonil sa k nemu: „Majstre, nejaké posledné slovo?"

Yue Han skríkol, no Liang Shen si ho nevšímal. Vedel, že Yue Han sa viac nepohne a jeho šanca prežiť je mizivá. Nemalo význam zahadzovať sa s ním, bol príliš malá mucha na to, aby na neho ešte minul ďalšiu energiu. Jeho prioritou bol teraz majster Zhao Feng, ktorý začal pátrať po jeho stopách. Ostatných členov sekty sa mu podarilo dostať na svoju stranu, no majster bol vždy tvrdohlavý. Takúto prekážku bude najlepšie rovno... odstrániť.

„Aj teba som považoval za svojho syna," zamrmlal majster Zhao Feng.

„Ďakujem, neprosím," odvetil Wang Liang Shen.

Čierny obsidiánový meč sa posledný raz zaleskol v noci. Sneh zafŕkala čerstvá spŕška krvi. Po snehu kotúľala sa k Yue Hanovi hlava majstra, až kým nezastala rovno pred ním.

Bol mŕtvy... Jeho vyhasnuté oči sa dívali priamo na svojho učňa, ktorého odvrhol a potom to oľutoval.

„Shifu?" vytisol zo seba Liu Yue Han.

„Ten už ti neodpovie," otočil sa Wang Liang Shen k nemu. „Och, naozaj! Nepodobá sa to celkom na tvoju najhoršiu nočnú moru, ktorú si videl v mojej magickej formácii? Hahaha! Úžasná náhoda, čo povieš?"

Liu Yue Han na neho zazeral svojim zaslzeným okom.

„Musím povedať, nebola to pre mňa žiadna výzva. Nepovedal by som, že sa ten starec natoľko zopsul. Toto má byť líder Mesačnej sekty? Nedá sa ani porovnať s tým, ktorý ju pred storočiami zakladal!"

Liu Yue Han pocítil, ako v ňom klokotá zlosť. Mal by ho preklínať a zoslať ho do samého pekla, no on namiesto toho ďalej rozprával o tom, že je jeho synom, akoby mu bol odpustil. Yue Han si do pier hrýzol tak silno, až mu začali krvácať.

„Za toto raz zaplatíš, Liang Shen," povedal mu Liu Yue Han.

Wang Liang Shen namiesto odpovede do neho iba znova kopol. „Mal by som ťa doraziť, aby som mal istotu, že budem mať od teba už pokoj. Aj keď nie si nejaká extrémne náročná prekážka. Aký otec, taký syn, ako sa hovorí. Aj keď vy dvaja ste nikdy neboli pokrvní príbuzní," zachichotal sa ako blázon.

„Si netvor."

„Volali ma už aj horšími menami, Yue Han. Slovami mi nikdy neublížiš. A vďaka nespočetnému množstvu zápasov, ktoré sme spolu už mali, dokážem čítať tvoje pohyby ako z otvorenej knižky. Ty ma nikdy neporazíš, aj keby si žil o dvesto rokov dlhšie, než ja. Zdá sa mi, že kultivátori postupom času vo svojom tréningu čoraz viac a viac poľavujú," pokračoval Wang Liang Shen vo svojom šialenom monológu.

Hnev, ktorý lomcoval Yue Hanom, rozvíril hladinu jeho Qi. Emócie, ktoré z jeho vnútra začínali presakovať na povrch, ho začali ovládať. Vedel, že nesmie poľaviť. Chen Zhi Tian mu predsa povedal, že ak sa ešte raz dostane do stavu Qi deviácie, podľahne tomuto výkyvu a neprežije to. Nemohol si dovoliť preto unášať sa na vlnách smútku a hnevu, ktoré s ním lomcovali.

„Povedz mi, Yue Han, chceš zomrieť rovnako ako tvoj shifu, alebo skúsime niečo zaujímavejšie?" opýtal sa ho Wang Liang Shen. Vybral z vrecka svojej róby drevený člnok a začal si ho pohadzovať v rukách. „Veľká magická formácia momentálne neprichádza do úvahy, ale mohol by som urobiť nejakú menšiu, čo bude mať priemer iba niekoľko Li. Čo by si povedal na to, keby som sa pohral s tvojimi červenými niťami osudu a ty by si sa v tejto bublinke neustále díval na to, ako sa hlava tvojho majstra pomaly k tebe kotúľa? Pridajme k tomu ešte tvoju bolestivú smrť a divadlo na tomto mieste bude naozaj stáť zato. Keď sa sem na to niekto príde pozrieť, bude zhrozený rovnako ako ty."

Liu Yue Han si prial, aby dokázal zatvoriť svoje vnútro pred tým, čo mu rozprával. No Liang Shenove slová sa mu zabodávali do tela a spôsobovali mu bolesť horšiu ako nože, či meče. Silno zažmúril oko a spod viečka mu vytiekla slza. Miešala sa z krvou, ktorá mu vytekala z toho istého kútika, putovala dole tvárou, kde dopadla do bieleho snehu a sfarbila ho na ružovo.

„Prečo dookola prehrávaš nejaké nešťastné situácie?" spýtal sa ho Liu Yue Han po chvíli. „Čo máš z toho, že ľudia dookola prežívajú svoje utrpenie znova a znova?"

Wang Liang Shen sa rozrehotal. Keď sa mu podarilo ovládnuť svoj záchvat smiechu, otvoril ústa, aby mu na to niečo odpovedal, no náhle zastal. Niečo ho zaujalo. Obrátil hlavu smerom, odkiaľ Yue Han a majster Zhao Feng prišli z dediny a prižmúril oči. Zazrel letiacu postavu v červenej róbe so zbraňou v ruke.

„Máš šťastie, Yue Han," odfrkol Liang Shen. Schoval drevený člnok naspäť do vrecka svojej róby a vyskočil na svoj čierny meč Heiyun.

Kým Chen Zhi Tian zoskočil na zem neďaleko zraneného Liu Yue Hana, bol Wang Liang Shen dávno preč. Yue Han sa pomrvil na mieste a zastonal od bolesti. Chen Zhi Tian zahodil svoju zbraň na zem a pribehol k nemu.

„Yue Han!"

Chen Zhi Tian sa k nemu sklonil a chytil jeho zápästie do svojich rúk. Keď pocítil, v akom zlom fyzickom stave sa nachádza jeho partner, znervóznel. V jeho vnútri sa rozhorel oheň, ktorý nemal nič spoločné s tým, že práve zadýchaný po boji zišiel dole zo zmiznutej dediny. Líca mu očerveneli nielen kvôli studenému vetru, ktorý ho šľahal po tvári, keď schádzal dole. Na mihalniciach sa mu trblietali drobné kvapôčky. Ľudia by si boli azda mysleli, že to je z tancujúcich snehových vločiek, ktoré mu na ne dosadli a roztopila ich jeho sálajúca spirituálna energia. Iba Chen Zhi Tian vedel, aký bol ich skutočný pôvod.

Utrel si rukávom svojej róby oči a rozhliadol sa naokolo, aby sa ubezpečil, že je situácia bezpečná a on môže poľaviť v ostražitosti. Zazrel zohavené telo mŕtveho lídra Mesačnej sekty. Pripomínalo mu to nočnú moru, ktorú vtedy Liu Yue Han videl vo svojich snoch. Vtedy ho taká vízia takmer pripravila o rozum. No vinníkom v nočnej more bol on. Chen Zhi Tian vedel, že by takéto niečo neurobil. To znamenalo, že vinníkom musel byť niekto iný. Otočil sa preto naspäť k Liu Yue Hanovi.

„Ako sa to stalo?" zovrel Yue Hanovu ruku pevnejšie vo svojich prstoch. „Bol to ten Wang Liang Shen?"

„Áno," prikývol Liu Yue Han. „I-išiel... tým smerom."

„Nezaujíma ma, ktorým smerom išiel."

„Musíš ho chytiť," schmatol ho Liu Yue Han zakrvavenou rukou za rukáv. „Zabil môjho shifu a ostatných. Zaslúži si zomrieť."

Chen Zhi Tian si bolestne uvedomil, že Liu Yue Hanove telo začína postupne chladnúť. Jeho telesná teplota vždy bola nízka, no jeho končeky prstov boli teraz bolestivo ľadové. Jeho telo stratilo priveľa krvi a v tomto studenom počasí prestávalo udržiavať teplo.

„A ty si zaslúžiš žiť," odpovedal Liu Yue Hanovi.

Vohnal do jeho tela vlnu svojej spirituálnej energie. Liu Yue Han pocítil, ako jeho zničenými meridiánmi cirkuluje Chen Zhi Tianov zlatý plameň, ktorý ho nikdy nepopálil, ale zato príjemne hrial. Počas uplynulých mesiacov, keď spolu trávili množstvo času a keď bol Liu Yue Han po prvý raz na pokraji svojej smrti, cítil tento plameň veľmi často. Teraz v ňom však ale bolo badať čosi iné, čo tam predtým nebolo – naliehanie.

Liu Yue Han sa spýtavo pozrel na Chen Zhi Tiana. Predtým sa ho pokúsil zachrániť, no v konečnom dôsledku mu bolo jedno, či pád z Nebeskej hory prežije, alebo nie. Teraz to vyzeralo, akoby bol Chen Zhi Tian zúfalý a záležalo mu na tom, aby nezomrel. Hnev z nespravodlivosti a túžbe po pomste kvôli Wang Liang Shenovym šialeným skutkom sa na chvíľku utíšil, pozabudol naň v hĺbke svojej duše. Otvoril ústa.

„Teraz ťa budem musieť uspať, aby sa tvoje zranenia mohli zahojiť. Prišiel som sem v poslednej chvíli," prerušil ho Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han sa začal brániť a namietať, ale Chen Zhi Tian sa dotkol jeho akupresúrneho bodu a svet pred ním sa ponoril do tmy.