Yue Han zovrel v ruke rukoväť svojho meča. Nemalo viac zmysel otáľať. Necítil nikde prítomnosť inej bytosti, čo znamenalo, že obyvateľ tejto domény sa v nej momentálne nenachádzal.

Yue Han sa odrazil od zeme a vystrelil dopredu ako šíp. S čepeľou namierenou pred seba letel pomedzi stromy, cítiac, ako sa bariéra približuje. Bola ako neviditeľná kupola, tvorila okolo neho oblúk a odmietala ho pustiť von. Yue Han sústredil svoju spirituálnu energiu Qi [Či] do čepele svojho meča. Yueying sa pod vplyvom jeho energie rozžiaril naplno. Yue Han priskočil bližšie a zabodol Yueying do bočnej strany kupoly. Silný náraz mu chcel vykrútiť zápästia, Yueying vzdoroval bariére a vzduch vôkol nich naplnili vibrácie. Magické pole však nepovolilo, len okolité stromy opäť zhodili svoje suché lístie. Záblesk svetla varoval Yue Hana práve včas, aby odskočil pred explóziou, ktorá by ho ináč vymrštila doprostred kupoly. Závan vzduchu mu rozstrapatil vlasy a vyšľahal líca.

Yue Han sa zhlboka nadýchol a potom privrel oči. Snažil sa ignorovať pravidelné zvuky padajúceho lístia a zostreleného vtáctva. Vyčistil svoju myseľ a začal vnímať predovšetkým svoje vnútro.

Spirituálna energia Qi cirkulovala v jeho meridiánoch, napĺňajúc jeho telo silou. Yueying v jeho ruke rezonoval s jeho Qi, stávajúc sa jeho súčasťou. Teplo v jeho ruke ho ubezpečilo o tom, že Yueying sa nevie dočkať poriadneho súboja a malý stret s bariérou ho vonkoncom neodradil.

Yue Han prudko otvoril oči a odrazil sa od zeme. Yueying v jeho ruke zaškrípal, keď čepeľou načrel do neviditeľnej bariéry, no pevný magický kov nepovolil. Yue Han lietal hore-dole sťa blesk, nohami sa odrážal od jednotlivých stromov, rukou sa zachytával o pružné konáre, ktoré mu pomohli vyšvihnúť sa ďalej. Celá bariéra bola teraz popretkávaná reznými plochami jeho meča. Okolie posledný raz zapulzovalo.

Yue Han vyskočil dohora s napriahnutým mečom. Strop bariéry, ktorý ho predtým zrazil k zemi, tentoraz pri kontakte s čepeľou povolil. Yue Han vrazil mečom priamo doprostred a žiariace rezné rany sa rozliezli po kupole ako pavučina. Mŕtvolné ticho lesa prerušilo ostré prasknutie pripomínajúce pukanie ľadu na hladine jazera.

Bariéra sa s hlukom rozlomila a rozletela na kusy. Vzduch sa konečne pohol, cez les prehnal sa svieži vánok, typický pre jesenné mesiace. Rozfúkal napadané suché lístie, konáre skláňajúce sa pred jeho silou zavŕzgali. Kdesi v diaľke zahúkala sova, ľahký cupot a praskot vetvičiek napovedal o tom, že neďaleko prebehla lesná zver.

Liu Yue Han sa otočil. Zastrelený vták teraz ležal na zemi, presne tak ako tam dopadol. Zničený pretrhnutý kmeň stromu sa viac nezatváral, iba pokojne očakával svoj koniec. Zažltnutý javor pomaly spúšťal svoje listy, pripravujúc sa na zimný spánok.

Liu Yue Han si vydýchol. Podarilo sa mu prelomiť toto pole, v ktorom čas plynul odlišne, než vo zvyšku sveta. Teraz bol čas nájsť svojich stratených bratov z Mesačnej sekty. Skočil dopredu pripravený zavolať na nich, keď pod podrážkou svojej čižmy zacítil čosi tvrdé.

Sklonil sa k zemi a z kopy lístia a vetvičiek vytiahol akýsi malý okrúhly predmet vyžarujúci energiu. Bol to spirituálny kameň s vyrytou runou. Yue Han sa mu chcel prizrieť bližšie, keď vo vzduchu zacítil ďalšie pulzovanie energie. Zdvihol hlavu a kameň mu vypadol z ruky na zem, zabudnutý.

Všetky stromy stojace vôkol neho zaprašťali. Ich kôra sa napínala, akoby dýchali a vzápätí vystrelila do vzduchu v explózii ostrých triesok. Yue Han pred seba vystrel ruku, zo svojej spirituálnej energie vytvoril štít, ktorý ho ochránil.

Zem pod nohami sa mu zatriasla. Praskot a šuchot mu tlmočil, že všetka zver sa z lesa sťahovala preč a utekala smerom naspäť k dedine, zanechávajúc za sebou bezpečie lesného porastu.

Biela hmla, ktorá sa doteraz zakrádala pri zemi vyletela nahor. Na oblohe sa spojila s rýchlo sa približujúcimi mrakmi. Mesačný svit pohasol. Vo vzduchu sa nieslo napätie plné statickej energie. Z hustých oblakov vyšľahol prvý blesk. Vrazil do potrhaného kmeňa vysokého stromu, spáliac ho na uhoľ svojim krvavo červeným svetlom. Toto nemohol byť obyčajný blesk z búrkových oblakov, ktoré často vznikali z letných horúčav.

Vzduchom sa prehnal taký mocný hrom, až Yue Han pocítil, ako mu zavibroval hrudník. Teraz sa zatriasli i hory naokolo. Z kamenných štítov začali sa kotúľať odlomené kusy kameňa, drviac všetko, čo im stálo v ceste.

Stromy, ktoré boli len pred chvíľkou vyslobodené zo svojho nekonečne sa opakujúceho kolobehu ročných období, znova zapučali novými listami a náhle opadali. Z ich vybuchnutých kmeňov tryskala miazga. Zostrelený vták dopadol do trávy. Cup, cup, cup. Znova a znova.

Keď mal pocit, že sa z toho všetkého asi zblázni a hora sa znova zatriasla, začul uprostred pohromy jasné kroky. Niekto k nemu utekal, vyhýbajúc sa dookola vybuchujúcim stromom. Jeden z jeho juniorov sa konečne vynoril.

„Shidi!" okríkol ho Yue Han.

No jeho junior si ho nevšímal. Vtedy si Yue Han uvedomil, že tmavé róby mladšieho člena z jeho sekty boli fľakaté a nasiaknuté krvou. Jeho shidi krvácal zo všetkých siedmich dutín: oboch očí, uší, nosných dierok i z úst. Akoby pribehol k Yue Hanovi len preto, aby sa mu zomierajúci mohol zrútiť na zem.

„Shidi!" sklonil sa k nemu Yue Han.

Ihneď ho chytil za zápästie, aby skontroloval, ako v jeho tele koluje Qi energia. To, čo vycítil z jeho zápästia ho znepokojilo.

„Ming Jing Shixiong," prehovoril jeho junior.

Viac nestihol dopovedať. Zatvoril oči a už ho nebolo.

Yue Han hľadel na svoju dlaň, ktorá bola teraz zakrvavená, ale prázdna. Nad hlavou mu udrel ďalší blesk. Vtedy sa prihnal druhý a tretí junior. Nasledoval ich opäť prvý. Yue Han sa s hrôzou na tvári bezmocne prizeral na to, ako jeho priatelia zo sekty, ktorí mu boli ako bratia, umierali jeden za druhým priamo pred jeho očami. Znova a znova. Zostrelený vták s nimi o preteky dopadal na zem.

Yue Han pocítil, ako v jeho vnútri rastie napätie. Traja shidi zmizli a teraz opäť pribiehali, pripravení umrieť po štvrtý raz. Keď si už Yue Han myslel, že to nemôže byť horšie, začul ďalší pár nôh. Wang Liang Shen prišiel ako posledný, nasledujúc svojich juniorov rovno do hrobu. Aj on nezprestajne krvácal, vykašliavajúc krv pri každom pohybe.

„Zhihao!" schytil ho Yue Han okolo pliec. „Čo sa stalo, kým som bol zatvorený v magickom poli?"

Wang Liang Shen mu neodpovedal. Namiesto toho sa iba na neho pozrel prázdnym pohľadom. Yue Han videl, ako sa z jeho zelených nefritových očí vytrácalo svetlo.

„Wang Zhihao!" zakvílil Yue Han.

Liang Shen mu ovisol v rukách a potom zmizol. Yue Han hľadel na svoje trasúce sa bledé dlane, ktoré boli teraz zmáčané od krvi jeho bratov. Už viac neexistovala bariéra, ktorú bolo potrebné prelomiť, aby sa tragická udalosť prestala donekonečna prehrávať. No najhoršie bolo to, že aj keby ju bol opäť zlomil, smrti svojich bratov by nezabránil. Kým sa zabával bariérou a bol fascinovaný opätovným kolobehom prírody, jeho členovia sekty zomreli príšernou smrťou. Myslel si, že bol v bariére, aby umrel ako prvý, nie aby si ho jeho protivník nechal na koniec.

Keď si to uvedomil, stres a tlak v jeho vnútri sa iba znásobil. Jeho Qi energia, kedysi pokojná a prúdiaca jeho meridiánmi ako rieka, teraz skákala a pulzovala v jeho tele. Yue Han pocítil, ako mu do hlavy udrela horúčka. Chaotická energia zachvátila jeho telo, kým bezmocne stál uprostred lesa, hľadiac na kataklizmu, čo sa vôkol neho odohrávala.

Hora sa opäť zatriasla.

Yue Han sa sklátil na zem, opierajúc sa dlaňami. Hrudníkom mu trhalo, ďalšie mocné hrmenie ho ohlušilo. Schmatol prstami lem svojej čiernej róby a sťažka dýchal. Tlak v jeho tele sa násobil, mal pocit, že jeho hrudník každú chvíľu exploduje ako okolité kmene stromov. Vysoký tlak mu vyliezol nahor do hlavy, pocítil, ako mu v očiach praskali jemné žilky. Po lícach mu stekali krvavé slzy, z nosa sa mu pustila krv.

Jeho traja shidi pribehli opäť k nemu, aby mu mohli pripomenúť, akým spôsobom čochvíľa umrie. Popadali vedľa neho v bolestivých kŕčoch. Liu Yue Han sa zvalil na zem. Ležal uprostred tiel svojich juniorov a zakrvavenými očami pozeral, ako k nemu pribiehal doráňaný Wang Liang Shen.

Liu Yue Han vedel, že len čo zavrie oči, stane sa i on súčasťou tejto neustále sa prehrávajúcej udalosti. Bude padať na zem znova a znova, až kým nevykrváca. Pohľad mu padol na jeho meč Yueying, ktorý ležal na zemi verne po jeho boku. V odraze jeho lunaritovej čepele videl vyhasínajúce pohľady bratov jeho sekty. Zo štyroch párov očí sa v meči odrážali iba tri.

Vyvrátil sa na chrbát a zdvihol hlavu k nočnej oblohe. Okrem červených bleskov pretínali oblohu i tenké karmínové čiary, pripomínajúce nite. Ťahali sa krížom krážom ako pavučina.

Liu Yue Han za ďalšieho dunenia hromov a otrasov hôr zatvoril oči, pripravený zomrieť...