Dokončovala som posledné úpravy na tej prekliatej zmyje. Zayn chcel, aby som mu aj tú jeho modelku upravila. Moc sa mi do toho nechcelo, ale sľúbila som poslúchať šéfa. Je teraz mojim šéfom, ako pred tým Lou. Mala som v hlave toľké nápady ako tú mrchu zničiť, ale musela som sa krotiť. Najradšej by som sa zobrala a odišla, ale to už ja robiť nebudem. Utekať sa neoplatí. Bojovať áno. A ešte som jej pripla som jej ofinu sponou a mohla ísť natáčať. Nechcelo sa mi ísť ani len za nimi, ale chcela som vidieť ako si veľký Zayn poradí. Mne chýbali tieto časy, keď som chystala ich zadky na vystúpenia.

Vošla som do sály, kde to išlo v plnom prúde. Všimla som si aj bandu One direction tak som sa k nim pridala. Objala som sa s nimi a všetci sme sa pozerali na Zayna a tú suku, čo mi je proti srsti. Bola som tak pyšná sama na seba. Videla som v ňom toľko elánu a radosti. Asi ju má predsa len rád, ale chýba mi môj kamarát. Je pre mňa dôležitý. On bol mojim hrdinom v tme, v tme plnej zla. To svetlo čo ma zachránilo, keď Harold nebol po ruke. Mohla som sa na neho spolahnúť, ale teraz už nie, patrí niekde inde ako ja. Obaja sme sa zmenili. Obaja sme dospeli. Pamätám si ešte ako sme boli nazačiatku keď sme sa zoznámili. Bol milý a snažil sa aj keďja som bola nepríjemná.

„Stratíš nás."

„Nie som debil." Zavrčala som.

„Môžem ísť s tebou. Nechcem počúvať Harryho reči. Ako sa mal v noci atď." podbehol ku mne Zayn.

„Iste." Pousmiala som sa. Nastúpili sme a išli za autom v ktorom boli ostatný.

„Aké reči si myslel?" nechcela som aby bolo ticho.

„No vieš. Má rád babu na jednu noc. Bez záveskov a jednu včera chytil v bare a vytratil sa s ňou. No, potom od nej utečie a tvári sa pred ňou že ju nepozná ak ju náhodou stretne. Neskôr nám rozpráva aké to bolo a podobné sprostosti.." dokončil Zayn a nadýchol sa.

„Aha." Stisla som volant.

„A ty? Máš priateľku? Vieš poznám vás ale o vašom súkromí nič neviem."

„Takže nás nemáš rada? A čo sa týka tvojej otázky. Áno mám priateľku Perrie." Usmial sa keď to povedal.

„Nehovorím že vás nemám rada. Len že sa o vás nezaujímam ale rešpektujem. Žijete si svoj sen. Pár krát som vás videla v X factore alebo som vás počula v rádiu."

„Tak to som rád. A ako sa volá tvoj priateľ?"

„Lucas." Povedala som tiež s úsmevom.

„Ako ste sa spoznali?"

„Ako začať. Je to na dlhšie. Poviem ti to niekedy inokedy, dobre?"

„Fajn. Teraz doprava." Ukázal. Odbočila som. Potom sme hovorili tak zbežne. Uastali sme pred väčšou budovou. Vystúpili sme a zamkla som.

„Myslím že s nás budú dobrý kamaráti." Usmial sa Zayn.

„Budem rada." Išli sme za ostatnými.

Nikdy by som si neodpustila to, že som to nezobrala. Som rada, že som tu s nimi. Stalo neskutočne veľa vecí a ja som sa rozhodla sa stať toho súčasťou.. spravila som veľa chýb. No aj tak som pripravená čeliť tomu čo príde. Hlboko som sa nadýchla a dúfala, že si to nikto nevšimne. Možno som zaľúbená do Zayna, ale ten si ma ani len nevšimne. Chcela som od života dosť. Ale kto by povedal že sa stane práve toto.

Zayn

Už dlho to v sebe dusím. Chcel som jej to povedať, ale mám z toho strach. Áno presne. Nikki je dievča ktoré chcem mať po svojom boku. Preto som sa rozhodol pre jeden veľký krok a to ju pozvať niekam. Nabral som odvahu a šiel som za ňou na izbu. Musel som to spraviť inak by som to ľutoval do konca života. Nabral som trocha tej odvahy aby som sa dostal do deja. Zaklopal som na dvere a čakal kedy mi to prekrásne dievča otvorí.

Dlho som ani len nemusel čakať. Otvorila mi o niekoľko sekúnd. Pre mňa to bola snáď večnosť. „Ahoj, môžem vojsť?" ani som nečakal na odpoveď a vošiel dnu. Zatvorila za mnou dvere a čakal čo bude nasledovať. „Vieš, vždy sme si spolu rozumeli. Mal som ťa rád," zastavil som sa. Znelo to troška ako keby som ju už nemal rád, ale tak to vôbec nie je. Len som sa snažil nájsť tie správne slová, aby pochopila ako mi na nej záleží. Podišiel som k nej bližšie. Chytil ju za ruku. „Pochopil som ako mi na tebe záleží, ako ťa milujem," slová so mňa padali a musel som sa držať aby som niečo zle nespravil. Vždy som dokázal všetko pokaziť. „Správne, milujem ťa a chcem aby si mi dala šancu," každé slovo som vravel pomaly. Chcel som aby si dokázala uvedomiť ako mi na nej záleží. Že toto všetko je pravda. Žiadne pochyby. Len ona a ja. „Ja neviem čo ti mám na to povedať. Prekvapil si ma veľmi," troška sa odo mňa odtiahla. Presne tohto som sa bál. „Musím si to premyslieť," a to už stála pred dverami. Pochopil som to. Pred tým ako som odišiel som jej dal pusu na líce.