Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

2

Nikki

Zobrala som si svoju batožinu z kufru a ťahala ho až do haly hotela. Keď som sa obzerala okolo seba videla som nádherné pastelové farby, dokonca aj ja ani neviem ako to nazvať. Tu sa mi rozhodne bude páčiť. Mám tu stráviť dlhú dobu. Jediné čo mi bolo povedané, je že budem niekoho aj upravovať. Nemám s tým problém. Ako som spomínala, svoju prácu naozaj milujem. Je to moje odreagovanie.

„Je to nádhera, počkaj keď uvidíš týpka, pre ktorého pracuješ" uškŕňal sa. Povzdychla som si, pretože nič iné som ani len nevedela povedať. Stále sa snaží mi niekoho dohodiť, ale ja nechcem. Nie som na to ešte pripravená. Radšej som sa rozhodla ísť pre kľúče od mojej izby. Pri recepcii stála štíhla brunetka. Jej postava mi bola známa už z diaľky. Ladným krokom som vykročila k recepcii, odkiaľ sa šírila hádka medzi hosťom a recepčnou. Škrekľavý a panovačný hlas. To je presne taký aký ho poznám.

„Nejaký problém?" ozvala som sa. Bruneta stíchla a zhlboka sa nadýchla. Pomalým krokom sa otočila a jej oči sa vytreštili. Hľadela na mňa ako by videla ducha a to ma začalo desiť. Nezmenila sa, presne tak. Stále tá istá sexica. Ani som nestihla mrknúť a už ma stláčala v jej silnom zovretí. Skoro ma aj udusila, no na šťastie ma aj pustila. Z oka jej vypadla malá slzička. „Chýbala si nám, mne a to veľmi" smrkla. Na tvári som vyčarovala ten najväčší úsmev aký som len dokázala. Nemohla som si to odpustiť a aj mne sa zaslzeli oči.

„Mám tu rezerváciu na Nikki Locke," usmiala som sa na mladú slečnu. Tá sa začala hrabať v počítači a po chvíli mi dala kľúče. „Už mi dáte tú izbu?" zamrmlala Danielle. „Nie, nie je žiadna voľná," odvrkla jej recepčná. To je nehoráznosť ako sa správajú k hosťom. Normálne by som ich zažalovala. „Mali by ste sa naučiť ako sa správať k hosťom," zasipela som na ňu. Pozrela sa na mňa nemilosrdne. Asi budem musieť zavolať majiteľa. „Do toho ťa nič, pfe už sa ani nedivým, že ťa Harry podviedol," zavrčala. Aha, takže jej vadí, že sme bývalé priateľky členov One direction. Len aby sa nečudovala. Mrcha. Zastavila som si poslíčka a pošepkala mu nech zavolá majiteľa. Oprela som sa o pult a vraždila tú kravu pohľadom. Namyslená krava, čo si o sebe vlastne myslí? Nezjedla múdrosť sveta.

„Čo sa deje?" podišiel k nám Nicolas. Tá recepčná ho balila a začala s ním flirtovať skrz jej telo. Bolo na grcanie, ale ovládla som sa. Žiaden trapas nesmiem urobiť. Myslela som si, že tu umriem. Ten majiteľ si dáva ale na čas. „Táto slečna, robí problémy," osopila som sa na neho s iróniou. On to dobre chápe. Predsa ma už pozná ten piatok. „Jak problémy, izby tu máme zaobstarané, Nikki?" tázavo pozdvihol obočie. Čakal, že mu niečo poviem, ale nemohla som. Chcem si počkať na majiteľa.

„Počul som, že ma sem niekto volal?" ten hlas. Do paroma, to tu dnes stretnem ešte aj One direction? By ma naozaj na mieste šľak trafil. Otočila som sa na neho s úsmevom. „Áno, táto slečna je drzá a nechce nás ubytovať," mrkla som na neho. „Slečna, máte rezerváciu," uškrnul sa. Zachichotala som sa. Je stále vtipný. Dokonca som nevedela, že má hotel. Ubehlo toho tak veľa a ja som strávila dni len doma. Mala by som sa učlovečiť a začať žiť. „Predstav si Lucas, že rezerváciu mám, tak tejto suke povedz nech si dá pohov, inak jej fyzicky niečo pribudne na tváričke," vybuchla som. Jeho smiech sa rozoznel po celej hale. Ľudia sa otáčali za nami ale neriešila som to čo nemusím. Proste musím sa tu ubytovať a ísť makať ako vždy. „Destiny, toto sú moji priatelia, ak budem počuť ešte sťažnosť letíte" zavrčal na ňu. Vedela som, že bude na moje strane.

„Zlatko, čo sa tu deje?" započula som ženský hlas. Pozrela som sa na dotyčnú. Daisy. Mala už bruško narastené. Nevedela som, že je tehotná. „Kurňa, akoto že neviem, že čakáte bábo" na oko som sa urazila. Našpulila som dolnú peru. Proste som bola nadutá. „Nikki, vitaj v našom paláci," usmiala sa Daisy a objala ma. Usmievala som sa ako slniečko. Aspoň pár ľudí som stretla po tak dlhej dobe. Naozaj mi chýbala a to som si uvedomila až teraz keď sú tu. Náhoda je niečo čo neexistuje, ale toto je náhoda a šťastná. „Kiež by sa to dalo povedať aj o obsluhe," zamračila som sa na recepčnú, ktorá je v pomykove z toho že sa poznáme. Predsa kto by nie.

Rozlúčili sme sa s tým, že sa stretneme niekde v hotely. Danielle má izbu hneď vedľa mňa, takže o zábavu mám postarané. Nicolas mi pomohol s kufrom. Odniesol mi ho až do mojej izby. Samozrejme mám slušné vychovanie, tak som mu poďakovala. Zatvorila som dvere a vrhla sa na vybaľovanie. Potrebujem si nachystať potrebné veci. Začínam až o dva dni. Že vraj sa môj zamestnávateľ zdrží v Los Angels. Milujem to mesto anjelov. Bola som tam aj s chalanmi počas ich turné. Teraz na to nechcem spomínať, preto som aj myšlienky zahnala. Rozvalila som sa na posteľ ako ten najväčší pán. Dosť veľká manželská posteľ a to len pre mňa. Matrac hebká a tak pohodlná. Rozplývala som sa nad tou krásou. Ležala som v kľude a pozerala sa na plafón. Bol priezračne biely, ale do ďalšej izby som ani len nevidela. Tak to aj musí ostať. Prehadzovala som sa zo strany na stranu ale aj tak som nemohla prestať s tým myslením. Mám v hlave toľko otázok, jediné čo chcem je odpoveď aspoň na jednu z nich. Lenže to by som sa musela prekonať, ísť za ním a odpoveď z neho dostať násilím.


Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro