19
Nikki
Tresla som rukou po stole, aby som sa upokojila. Lenže tá zlosť samú na seba ma neprešlo nič. Viac sa to zvyšovalo a ja som sa nedokázala sústrediť. Robila som jednu chybu za druhou. Neovládala som svoje vlastné pocity. Nepotrebovala som nikoho, potrebujem len samu seba, moju myseľ a všetko čo sa k nej pridáva. Opierala som sa rukami o dres, ktorý mám na izbe v kuchyni. Snažila som sa ukludniť a tak som dýchala tak pomaly a zhlboka. Potrebovala som chľast. Presne tak. Musím sa riadne opiť, aby som zabudla na svoje chyby, ktoré ma ničia. Chcem byť proste lepšia ako pred tým. Smiala som sa sama sebe, aká som len sprostá. Ako sa nechám len využívať. Päsťami som buchla do dresu, kde sa poháre rozkĺzali po dne. Frustrovane som si povzdychla a nedokázala som sa sústrediť na moje myšlienky. Hlavu som si dala do dlaní a vzdychla si. Bože, ja som ale hrozná. Čo si o mne ostatní pomyslia? Že som kurva, vlastne ako sa teraz na to všetko pozerám asi by mali aj pravdu. Som absolútne sklamaná sama zo seba. Nedokážem sa ani sama na seba pozrieť do zrkadla. Kto vlastne som? Nula, nikdy nezabudnem na to ako ma Harry nazval kurvou. „To chceš byť taká kurva jak je ona?!" rozkričal sa. Dobre som počula? Naozaj ma nazval kurvou? Kam som sa to dostala? Toto mu len tak neodputím. Ako znamená pre mňa naozaj veľa ale toto si vyprosím. Už mám plné zuby tých jeho výkyvov. Teraz je na čase urobiť jednu vec. Možno mu to konečne otvorí oči. „Zopakuj to! Zle som ťa počula!" rozkričala som sa aj ja. Nebaví ma on, milujem ho ale nie za túto cenu. Má pre mňa aj iný význam nie len, otrokárčenie. Keď si myslí, že ho budem počúvať sa míli. Jeho tvár zmäkla. Uvedomil si čo povedal. Ale ja mu to už neodpustím, nie tak ľahko. Približoval sa ku mne, ale ja som dobre vedela, že sa nemám len tak dať. Ustúpila som dozadu. „Prepáč, ja som to tak nemyslel," koktal. Bolo mu to ľúto, ale nie až tak. „Nie, toto je už horor, raz mi dáš facku, nazveš ma kurvou a čo ma ešte čaká?! Odchádzam do Londýna," otočila som sa na päte. Ak chce vojnu, tak ju má mať. Nenechám sa od neho urážať. A už duplom nie od neho. A to len preto, lebo ma videl s jeho bývalou. Slza mi stiekla po tvári a za ňou sa linuli ďalšie. Som len obyčajná nula, nedokážem sa ani len pozbierať. Ako keby som zabudla čo mi ten hajzel urobil. Zničil ma nie len raz ale aj sto krát. Mal by pre mňa byť mŕtvi, lenže ja sa toho len tak nedokážem vzdať. Spomienok. Škola ma zničila, práca ma ničila, teraz ma zase ničí. Zbytočne sa snažím byť lepšia v jeho očiach, keď on má baby len na jedno. Užil si so mnou a jeho som teraz niekde mimo. Užíva si s niekým iným. Úbohosť na mne asi vynikala, možno som len šľapka, čo skočí do postele každému. Nikdy som takáto nebola. Bola som iná, taká decentná. Proste som si dávala pozor, ale ako vidím, nikdy som z toho nevyrástla. Mihali sa mi spomienky a ich obrazy. Spomenula som si na nepríjemnú situáciu, kde vyznela urážka na moju osobu. „Tak, ty máš priateľa?" pozrela som na neho nechápavo. „Áno mám." Povedala som odmerane. Pozrel na mňa cez zrkadlo. „Pripomínaš mi niekoho. Ako keby som ťa už niekde videl. Máš oči ako moja bývala kamarátka. Volal som ju ... nechaj tak." Takže si na mňa pamätá. Len nevie že som to ja lebo som iná. Alebo krajšia? Už ani neviem ako ma volal. Ale viem že to nebolo nič pekné. „Bola škaredá." Zavrel oči. Vplietla som ruku do vlasov a potiahla ho dozadu.„Auuuu!" otočil sa ku mne.„Ups. Prepáč." Otočila som mu hlavu a učesala ho tak ako pred tým. Postavil sa ku ostatným chalanom. Takto som si spomínala po ceste do toho baru kam som chcela aj ísť. Teraz som kráčala seba isto. Nepotrebovala som nič iné ako len popostrčiť a zabudnúť. Na tom druhom sa práve pracuje. Rozrazila som dvere od baru a následne vošla dnu. Na sebe som mala červené čipkované šaty. Usmievala som sa od ucha k uchu, pretože som po dlhej dobe medzi ľuďmi. Sadla som si za bar a objednala som si to najlepšie čo tu majú. Netrvalo dlho a už mi priniesli nejakú tekutinu v pohárku. Vôbec som nenamietala. Dotkla som sa pohára a okamžite ho vypila. V hrdle mi sákal plameň, plameň toho horkého a zároveň ostrého alkoholu. Túžba po ďalšom pohári ma nemusela dva krát presviedčať a už som pila a pila. Poznáte ten svet, kde už vykúpenie neexistuje? Kde vaše sny ostávajú na hranici s realitou a neviete sa nijako pohnúť? Presne toto zažívam aj ja teraz. Lenže ja som si bola ochotná vybrať. Vybrala som si zábavu, vybrala som si proste nový život, kde nehrá rolu on. Ľutujem, že som sa s ním vyspala, ľutujem, že som ho nechala byť len kamarátom. Moje hriechy ma budú stáť veľkú daň v pekle. Obzerala som sa okolo seba, hľadala som nejakého krásneho chlapca pre moju postieľku. Hlava sa mi motala pri chôdzi. Ledva som sa udržala na nohách. Neviem koľko som toho vypila, ale typujem, že to bude naozaj veľa. Predsa sa len ledva držím na nohách. Kymácala som sa do strán, nedokázala som sa sústrediť na nič iné, len na chôdzu. Už som aj zabudla kam som to kráčala. V bruchu som mala všetko zmiešané a chcelo sa mi grcať. Odstrkávala som všetkých čo mi stáli v ceste. Nemohla som sa niesť ďalej na nohách. Potrebujem vypadnúť. Do niekoho som práve narazila, už polovične spím, nerozmýšľam a nežijem v prítomnosti. Padám, padám ako kopa sračiek smerom k zemi. Lenže niečie ruky ma chytajú a ja upadám do prázdnej temnoty.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro