Nikki
Práve teraz som zatúžila po jednej veci, ktorá ma robí šťastnou. Potrebovala som všetky myšlienky prebrať sama so sebou. Niekedy si myslím, že do tohto sveta nepatrím, nepatrím medzi tieto slávne hviezdy. Lenže osud si to zariadil podľa seba. Nechcela som robiť problémy, ale stalo sa. Všetko sa zmenilo, zvrtlo k inému. Konečne som mala normálny život, ale táto práca mi vrátila staré spomienky. Stretla som niekoho na kom mi záležalo, na kamarátovi, ktorý mi ukázal, že sa zmenil. Prišli sem aj ostatní, len aby ma opäť videli. Nedokázala som samej sebe ale im áno. Chýbali mi, chýbal mi on. Má v mojom srdci miesto, ale nikdy to nevyužil správne. Dala by som mu šancu, ale premrhal každú ktorú som mu dala. Chcelo by to viac ako len jeho sladký úsmev. Načapala som ho druhý raz s El, je mi to jedno. Nemám s ním už nič a nebudem mať nič. Mala by som dýchať a nie sa uzatvárať. Včera mi písala Kendall, že je v Liverpoole. Predsa len som jej napísala, že sa môžeme stretnúť. Je to predsa moja kamarátka. Mala by ma pochopiť. Naposledy som s ňou bola vtedy, keď som sa pohádala s Harrym. Občas je dobré si zaspomínať, ale spomienky bolia, bolia viac ako rana nožom. Zobrala som si aj moju spoločníčku a šla na dohodnuté miesto. Máme sa stretnúť v parku a odtiaľ pôjdeme do nejakej kaviarne, ktorá je vonku, aby som mohla zobrať aj White. Nespovedala som sa nikomu, nikto nevie kam som zmizla. Veď načo, predsa len sa dnes toho udialo veľa a nikto si to ani len nevšimne. Potrebujem niekoho kto mi rozumie a to nikto z nich nie je. Kendall poznám dlhšie ako ich a ona sa mi pozdáva viac. Strašne chcem, aby som sa zobudila z tohto sna. Lenže toto je realita. Realita, ktorá ma zožiera zaživa. Toto nie je tá rozprávka kde ma niekto objíme a povie, že je mu to ľúto. Ani to nečakám, ľútosť je len pre slabých a ja taká nie som. Dokázala som sa postaviť im, jemu. Odišla som od nich, ale zase som s nimi. Stretla som ich a nepotrebujem k tomu nič len svoj úsmev a dôveru, ktorú som im dala. Už som ju videla ako sedí na jednej lavičke a pri nej je pár dievčat, ktoré môžu mať ale šestnásť. Spokojne som sa usmievala. Kráčala som k nim aj s White, ktorá pri mne cupkala. Usmievala som sa ako malá. „Ahoj moja," oslovila som ju ako prvá. „Bože, Nikki" vrhla sa mi do objatia. „Toto je White, moja krásna spoločníčka," usmiala som sa na ňu. Pohladila ju a tie dievčatá si pýtali podpis a fotku. Dokonca aj White mali radi. Je to parádne. Proste som sa usmievala hneď ako som k nim prišla. Zmenila sa mi nálada len na pomyslení na moju starú známu. Po pol hodine sme sa rozlúčili s babami. Spokojne sme sa vydali do kaviarne kam sme mali v pláne ísť. Rozprávala mi o jej módnych prehliadkach. Znelo to celkom zaujímavo. Nikto som ju takto nevidela žiariť. Rozprávala mi o nejakom chalanovi, ktorý ju pozval von. Bola som z toho nadšená tak ako aj ona. Zdieľala som s ňou jej radosť. Čo sa o mne nedalo povedať. Ja som mala len samé problémy. Už som nevidela nič dobré v tomto svete. Mala som kopec práce a ešte som ani len nezačala. Už sa blíži nahrávanie jeho videoklipu a neviem čo si mám počať. Zayn sa tam zavolal nejakú modelku, ktorej si meno už nepamätám. Prečo sa všetko musí točiť okolo modeliek. Chcelo by to viac ako len modelky. Chce to niečo čo má štýl. Lenže to on nikdy nezoberie. Moje návrhy sa musia týkať len líčenia a pripravovania, tak ako kedysi s Lou. Dlho som nevidela ani malú Lux, strašne rada by som ju mala zase na rukách. Mala by som si zobrať voľno, alebo zmeniť profesiu, ktorá sa mi nepáči. Teraz utekať už nebudem. Takto to je zatiaľ lepšie. Objednali sme si kávu a začali sa rozprávať. „Ako sa máš? Inak počula som, že One direction a ty ste sa zase stretli," zaujímala sa. Presne to je typické u nej. Chce všetko vedieť a všetko to povie na jeden dych. Tak som jej začala rozprávať ako to celé bolo. Začala som tým, že som tu pracovne, dostala som sa k môjmu šéfovi až po dnešok. Samozrejme som jej porozprávala všetky detaily ako sa patrí. Nikdy som sa necítila lepšie ako teraz. Konečne som sa mohla niekomu vyspovedať, nepotrebovala som si dávať pozor na jazyk. Nikomu to nepovie. Som si tým istá. „Keby si to len videla, ako sa tváril keď som mu vynadala," práve som rozprávala o Liamovi ako sa tváril. Moja nenávisť k jeho súčasnej priateľke je osť vysoká a preto by som bola radšej ak by som ju nemusela vidieť, inak ma asi šľahne. Všetko má svoj čas, tak ako aj ona či ja. „Vážne je taká hrozná ako ju opisuješ?" opakovala svoju otázku asi po stý krát. „Samozrejme, skoro zabila Danielle," uškrnula som sa nad tou poznámkou, pretože som to mala možnosť vidieť na vlastné oči. Je jasné, že oni dve sa nenávidia. Koho to napadlo vôbec ísť sem aj s ňou. Ak tu chceli byť nemali brať ju. Ale kašlem na to, nech si robia čo chcú. Dnešok ma vážne vyčerpáva viac a viac. Chcelo by to riadny odpočinok. Už ma nebaví nič z tohto čo sa tu deje. Odišla som ale vrátila sa.. prečo? Lebo im chcem ukázať, že som sa zmenila mám nejakú výdrž, ale nie je to tak ľahké ako som čakala. „Neboj, všetko sa to vyrieši," súcitne na mňa hľadela moja dlhoročná priateľka. Verila som jej, lebo mala pravdu. Všetko ale záviselo len na mne. Na mojej sile sa tomu postaviť a odhodlanosti, ktorá mi chýbala. „Ďakujem Kendall, naozaj si toho vážim," usmiala som sa na ňu. Čas plynul a my dve sme sa dobre zabávali. Moja fenka spala pod stolom. Ani sa jej nečudujem, mala tiež ťažký deň. Slnko zachádzalo za obzor a ja som bola pripravená na to najhoršie čo ma môže čakať v hotely. Nakoniec som sa rozlúčila s ňou a ona so mnou. Bolo už neskoro a kaviareň zatvárala. Presne bolo desať hodín večer. Áno tak rýchlo ten čas beží. Vôbec som si to neuvedomila. Vydali sme sa každá svojim smerom. Ja a White sme šli celkom pomaly. Po pravde sa mi ani nechce vrátiť sa. Čo ma tam čaká nič dobré.