Ráno som sa prebudila u Louisa ako včera. V hlave som si prehrávala všetko čo sa stalo včera. Moja myseľ to spracovávala. Liam, Zayn a Harry. Liam sa ma pokúšal presvedčiť, že Shopia je v pohode. Išla som za Zaynom, ale ten ma sklamal a vyspal sa z recepčnou. Mala som chuť ho roztrhať. Harry sa vyspal s El. Ale to mi je jedno. Oni dvaja sú moji kamaráti. Pretočila som sa na bok, tak aby som mu pozerala do tváre. Jeho šedé oči ma pozorovali. Neskutočne sa mi páči Louis. Je to iné, ale proste sa mi páči. „Louis, neobviňuj z toho Harryho, ani El, sú slobodný, je to ich rozhodnutie," chrapľavým hlasom som sa ozvala. Louis prikrčil obočie a hľadel na mňa. Jeho teplá ruka sa dotkla môjho líca. Jemne ma pohladil. Cítila som sa inak, tak milovaná. Ako vravím, mám ho rada. „Máš pravdu, pokiaľ si tu so mnou, som šťastný" usmial sa na mňa. Nechápala som význam jeho slov. to je tým, že to ani vedieť nechcem. Postavila som sa z jeho postele a navliekla na seba moje oblečenie, počas noci som stihla Louisovi prehrabať skriňu. Dohodli sme sa, že sa stretneme na raňajkách.

Spokojne som sa vybrala do mojej izby, ktorá je hneď vedľa. To je celkom aj dobré. Nemusím ráno moc kráčať po chodbe ako zombí.

Vošla som rovno do sprchy, pretože som bola naozaj spotená. Vychutnala som si sprchu. Neskutočne ma fascinovala. Proste mi dodala energiu, ktorú dnes budem určite potrebovať. Po asi pol hodine som z nej vyšla už oblečená a namaľovaná. Chcela som ísť na raňajky. V bruchu mi už muzikanti vyhrávali.

Zabuchla som za sebou dvere a šla smerom výťah. Po ceste som stretla Louisa, ktorý so mnou ide na raňajky tiež. Usmievala som sa ako opitá. Proste som mala dobrý deň a nič mi ho nesmie prekaziť. Celú cestu až do hotelovej reštaurácie sme neprehodili ani jedno slovo. Takto nám to vyhovovalo. Louis Tomlinson bol asi mojou najlepšou spoločnosťou za celé dni samoty. Sedela som, trpela som, plakala som, milovala som, ale nič z toho oni nevedia. Neboli pri tom, nesedeli pri mne a neutešovali ma. Osud mi ich priplietol do cesty a zas mi ničia život. Milovala som jeho, milovať ho aj budem, ale už to nie je také ako kedysi. Teraz moje srdce vraví, aby som si dala pohov, nechala ho ísť. Je to len kamarát, presne takto to medzi nami aj ostane. Nesmiem dopustiť, aby z toho bolo zase niečo viac, niečo čo ma opäť zničí. Želala by som si, aby som ich zase nestretla. Nepatrím do ich životov tak ako oni do toho môjho. Som tu len na stáži, alebo ako dozor na služobnej ceste. Neviem ako to pomenovať. Rozrazila som dvere do tej reštaurácie, kde sú naše raňajky. Videla som Nicolasa, ktorý sedel pri stole a niečo si čítal. Ospravedlnila som sa Louisovi a šla za svojím kolegom. Neskutočne ma štvalo, že som ho nevidela pár dní. Kde do pekla mohol byť? Chýbal mi môj kamarát. Bože, cítim sa ako v homosexuálnom klube.

„Bré ránko Nick," usmiala som sa na svojho kamaráta/ kolegu. Kývol mi na pozdrav a ďalej sa venoval papierom. „Čo to robíš?" zaujímala som sa. Odvrátil zrak na mňa a pozoroval ma tak divne. Bolo mi to nepríjemné, ale aj tak som si istá, že mi to predsa len povie. Som predsa jeho milovaná kamarátka. „Práca, podklady, ktoré mi tu nechal Zayn, nevyznám sa v nich," povzdychol si. Vytrhla som mu tie papiere z ruky a začala sa im venovať. Čítala som všetko čo tam bolo. No moje oči sa zastavili na jednom papieri. Zmluva na tri roky. On chce aby som podpísala zmluvu na tri roky? Ja to s ním nevydržím tak dlho. Prudko som sa postavila od stola, čo zaujalo prítomných v tejto miestnosti.

Moje kroky mali jasný cieľ, jeho izba. Je mi jedno, že tam bude mať tú suku. Proste to takto nebude. Žiadna zmluva sa podpisovať nebude. Kašľala som na výťah bežala som po schodoch. Bolo mi to vlastne jedno. Som vytočená a to si neviete predstaviť ako veľmi. Neriešila som nič.

Konečne som sa po toľkých schodoch dostala pred jeho izbu, kde som sa neobťažovala klopať. Ona ležala v posteli a Zayn práve vyšiel z kúpeľne. Okolo pásu mal len uterák. Pozrel sa na mňa a nepríjemne sa zamračil. Je mi jasné, nemá ani poňatia čo tu robím. „Môžeš mi vysvetliť čo to má znamenať?" šmarila som mu do rúk zmluvu. Začal si to prezerať a na tvári sa mu vytváral úsmev, úsmev, ktorý vravel, že s tým už nič nespravím. „Zmluva, musíš ju podpísať, inak ťa vyrazia," uškrnul sa. V tej zmluve sa píše, že budem tri roky pracovať pre neho. „Tak v tom prípade, dávam výpoveď maj sa Zayn, a Destiny na tvojom mieste by som sa balila, Lucas nebude z toho nadšený," zamrmlala som smerom k nej. Jej výraz sa pohoršil a Zayn na mňa nechápavo pozeral. Ako by neveril tomu čo sa tu práve stalo. „Bezo mňa budeš nič!" zakričal za mnou. Vážne to povedal? Vážne mi teraz povedal, že bez neho budem nič? Otočila som sa k nemu tvárou. Pomalým krokom som s ak nemu blížila. Mala som v hlave omáčku, ktorá mi nič nezlepšila. „Ja že nebudem mať nič?! Ja nie som tá čo jebe s každou, ja nie som tá čo zničila One direction! Ty si od nich odišiel, posral si všetko aj naše kamarátstvo! Si nikto Zayn Malik," otočila som sa na päte a bežala do izby. Nemala som náladu na jeho sprosté reči. Mala by som sa zbaliť a vrátiť tam odkiaľ som prišla. Tu už nemám čo hľadať. Postavila som sa z postele a vytiahla si kufor. Normálne som doň hádzala všetko oblečenie čo som tu mala. Nepotrebujem tu ostávať, aby som si dokázala aká som silná. To ja ukážem jemu, že on je bezo mňa nič. Zavolala som si taxík. Presne tak, zase utekám, ale tento raz sa nenechám zmanipulovať. Mám ich všetkých neskutočne rada. Ich úsmevy ma potešili. Prišli sem len kvôli mne. Prišli aby sme sa udobrili. Ale všetko sa pokašľalo. Mala by som im odpustiť čo bolo dávno, mala by som sa ospravedlniť Liamovi, ktorého som neskutočne sklamala. Nedokážem sa mu pozrieť do očí. Louis, ten šašo je pre mňa neuveriteľne dôležitý. Mám ho rada. Harold, no som spokojná, že ja a Styles sme dobrý kamaráti, že som stretla El a odpustila som jej všetko čo sa udialo. Ale teraz by to chcelo niečo viac ako len odvahu, ktorá mi chýba. Zayn Malik je pre mňa mŕtvy. Vraciam sa do Londýna, kde bývam, kde som zmenila život a kde som stratila ich. Bývajú tam, ale nič z toho nie je. Je to pre mňa tak ťažké. Zase robím to čo som spravila kedysi. Problémy, utekám od nich. Ja ich v mojom živote nechcem. Aspoň nie Zayna.

Napísala som veľmi dlhú správu Liamovi, kde som vysvetľovala čo sa stalo. A že sa môžeme všetci stretnúť niekde na káve. Hlavé je, že vedia, že na nich nie som naštvaná. Sú pre mňa dôležitý, ale to by som bez nich nikdy nezistila.